ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

sadzovania súdu vo väzobnom rozhodovaní. Ústavný súd tým nadviazal na štandardy vyžadované českým ústavným súdom, ktorý sa však netýkal väzobného rozhodovania, ale správneho súdnictva. 53 Podobnou problematikou sa slovenský ústavný súd zaoberal aj v ďalšom náleze zo skúmaného obdobia, sp. zn. I. Ú S 32/2021. 54 K porušeniu práva na osobnú slobodu v tomto prípade prišlo tým, že obvinený a ani jeho právny zástupca neboli informovaní o zmene v zložení senátu, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti väzobnému rozhodnutiu, následkom čoho nemohli namietať zaujatosť tohto člena senátu. Takéto požiadavky transparentnosti je možné akceptovať a uvedený nález ani nebol (na rozdiel od nasle dujúcich nálezov) ani kriticky komentovaný všeobecnými súdmi. Ústavný súd SR sa zaoberal aj otázkou nahradenia väzby pri obzvlášť závažných zločinoch. Ak je totiž obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin 55 alebo ide o niek torý ďalší zákonom ustanovený prípad, 56 tak nahradenie väzby je podľa § 80 ods. 2 a 81 ods. 1 TP 2005 možné, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. V prípade sp. zn. III. ÚS 594/2021 57 ústavný súd uviedol, že je nevyhnutné vziať do úvahy pri nahradení väzby ako výnimočné okolnosti nasledujúce aspekty: potrebná starostlivosť o maloleté dieťa, priznanie spáchania trestného činu, abstinencia, pred chádzajúca bezúhonnosť a sľúbené zamestnanie. Podľa ústavného súdu mal všeobecný súd vzhľadom na tieto aspekty nahradiť väzbu spolu s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, aj keď je to pre súd procesne zložitejšie a „ diskomfortnejšie “ riešenie. 58 Najvyšší súd SR však v kontexte iného prípadu takýto široký výklad možnosti nahra denia väzby pri obzvlášť závažných zločinoch (resp. v iných prípadoch, keď je silný verejný záujem na vzatí obvineného do väzby) odmietol, argumentujúc, že priznanie sa obvineného a doba trvania väzby nie sú výnimočnými okolnosťami. 59 S uvedeným kritickým pohľadom na odôvodnenie nálezu ústavného súdu sa sto tožňujeme, pretože súdnym výkladom pojmu výnimočné okolnosti nemožno dospieť k záveru, že za výnimočné okolnosti sa budú považovať aj bežné alebo štandardné okol 53 Nález Ústavního soudu ČR z 5. júna 2016, sp. zn. I. Ú S 2769/15. 56 Ide o opätovné vzatie obvineného do väzby v tej istej veci podľa § 71 ods. 3 písm. a), c) alebo e) TP 2005, alebo bol obvinený vzatý do väzby podľa § 80 ods. 3 TP 2005 (po tom, čo mu bola v tej istej veci väzba nahradená), alebo ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu. 57 Nález Ústavného súdu SR z 21. decembra 2021, sp. zn. III. ÚS 594/2021(sudcovia Šorl, Straka – spravodajca, Vernarský). 58 Uvedený nález, bod 30: „Pre vyšetrovanie je bezpochyby pohodlnejšie mať obvineného vo väzbe, kde ma presne stanovený režim a je v plnom rozsahu k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a niekedy je to aj jediná cesta a možnosť. Sú však situácie, kedy väzobné stíhanie v ústave na výkon väzby je nariadené len preto, že ide o rokmi odskúšaný štandard, čo nie je prístup evokujúci ústavnú konformitu.“ 59 Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Tostš 24/2023. Najvyšší súd k tomu doplnil: „ Priznanie sa väzobne stíhaného obvineného nie je možné považovať za nič výnimočné (pozn. niektorý obvinený sa prizná a iný obvinený nie) a doba trvania väzby je faktickou okolnosťou a nie výnimočnou, keď uvážime, že jej celkovú lehotu [...] upravuje Trestný poriadok. “ 54 Nález Ústavného súdu SR zo 14. apríla 2022, sp. zn. I. Ú S 32/2021, bod 49. 55 Zločin, pri ktorom dolná hranica trestnej sadzby je najmenej 10 rokov.

113