ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

názorom sa stotožňujeme len čiastočne: ústavný súd tieto okolnosti nemal striktne odmietnuť ako dôvod zakladajúci kolúznu väzbu. Napokon, v inom prípade (II. ÚS 246/2021 65 ) bolo podstatou trestnej činnos ti kolúzne konanie obvineného (obvinenie sa vzťahovalo na trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu). Ústavný súd aproboval úvahy najvyššieho súdu, podľa ktorých možno uvedenú skutočnosť vyhodnotiť tak, že zakladá riziko kolúzneho konania: „ Sťažovateľ mal byť v sieti vplyvov na justičné prostredie jedným z hybných článkov, a keď že orgánom činným v trestnom konaní v súčasnej dobe nemusia byť známe všetky kontakty a prepojenia sťažovateľa, možné riziko pravdepodobnosti kolúzneho správania sťažovateľa vyhodnotil najvyšší súd za dané. “ Kolúzny charakter trestnej činnosti môže podľa nášho názoru zakladať pôvod alebo zdroj obavy, pričom k tomu musia pristúpiť ďalšie skutočnosti, ktorými sa špecifikuje potenciálne kolúzne konanie obvineného – teda budú špecifikované osoby, ktoré majú byť vypočuté v procesnom postavení svedka, príp. je potrebné vypočuť znalca a bude objasnená obava, že voči nim bude obvinený kolúzne konať. To je v súlade s opakovane vyslovenou tézou v rámci prezentovaného vývoja judikatúry: dôvod väzby musí byť založený na konkrétnych skutočnostiach, nielen na abstraktnej úvahe. Ústavný súd sa však v danom prípade III. ÚS 33/2021, ktorý sme uviedli vyššie, zaoberal nielen kolúznou väzbou, ale aj preventívnou väzbou. Súd zdôraznil, že dôvody preventívnej väzby musia byť konkrétne a nemôžu byť založené len na charaktere trest nej činnosti, jej rozsahu a pod. Konkrétne k tomu súd uviedol: „ Ú stavný súd v závere k dôvodom preventívnej väzby u sťažovateľa pripomína svoju judikatú ru, podľa ktorej ani druh, charakter, rozsah či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom preventívnej väzby na účel § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pokiaľ nie je naplnená dispozícia tejto právnej normy. [...] Preto, ak neexistujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodň ujú dô- vodnú obavu, že sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti, potom dôvod preventívnej väzby nie je daný. “ 66 Najvyšší súd (opäť v kontexte inej trestnej veci) však reagoval, 67 že preventívna väzba môže byť opodstatnená druhovou povahou trestného činu a spôsobom jeho spáchania, najmä ak ide o sofistikovanú a organizovanú trestnú činnosť. „ Skutočnosti odôvodňujúce väzobné trestné stíhanie totiž nepochybne môžu spočívať aj v druhovej po vahe stíhanej trestnej činnosti a spôsobe jej spáchania, čo nie je výsledkom (pre obžalobu) benevolentnej úvahy najvyššieho súdu, ale právnym názorom jednak staršou rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 124/2003, III. ÚS 38/2009, III. ÚS 54/2017, IV. ÚS 47/2018), ako aj z obsahového hľadiska stabilne judikovanými aktuálnymi zá vermi (II. ÚS 246/2021). “ Takýto postoj Najvyššieho súdu, ktorým polemizuje s úva hami tretieho senátu Ústavného súdu nepredstavuje svojvôľu, ale ide o konzistentnú

65 Nález Ústavného súdu SR zo 6. mája 2021, sp. zn. II. ÚS 246/2021, bod 20 a nasl. 66 Uvedený nález, bod 47. 67 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2023, sp. zn. 1 Tost-š 17/2023.

115