ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

ný dôvod sa domnievať, že pravé eurobankovky boli úmyselne poškodené, odmietnu tieto bankovky vymeniť a odoberú ich, aby zabránili vráteniu týchto eurobankoviek do obehu, alebo aby zabránili žiadateľovi predložiť ich na výmenu inej centrálnej ban ke. K tomuto pravidlu existuje výnimka, ktorá hovorí o tom, že ak predkladateľ konal v dobrej viere alebo vie preukázať, že koná v dobrej viere, tak je možné eurobankovky vymeniť. Na jednej strane teda existuje povinnosť úmyselne poškodené eurobankovky odob rať bez náhrady a zároveň existuje povinnosť ich odobrať s cieľom predložiť ich ako dôkaz príslušným orgánom. Toto špecifiku je spôsobené práve neštandardnou skut kovou podstatou v Trestnom zákone. Keďže zákonodarca EÚ ani nepočítal s takouto skutkovou podstatou umožňuje posúdenie poškodených eurobankoviek po skončení trestného konania (ak na základe rozhodnutia príslušných orgánov môžu byť tieto eurobankovky vrátené) iba podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Rozhodnutia ECB, t.j. nie podľa ustanovenia, podľa ktorého by mali byť odobraté bez náhrady, t.j. čl. 3 ods. 3 písm. a) Rozhodnutia ECB. Pri výklade tohto článku by sme však nemali postupovať takto formalisticky, a to najmä z toho dôvodu, že zákonodarca EÚ s takouto skutkovou podstatou trestného činu nepočítal (nie je štandardom). Zároveň však pokiaľ nebol pá chateľ uznaný za vinného v prípade úmyselného poškodenia eurobankoviek (nech bol dôvod akýkoľvek 11 ), tak sa vynára otázka, či dôjde k splneniu podmienok podľa čl. 3 ods. 3 písm. a) Rozhodnutia ECB. V danom prípade je to však irelevantné, nakoľko bez ohľadu na to, či bol niekto odsúdený za trestný čin podľa § 273 Trestného zákona za poškodzovanie eurobankoviek, to nemení nič na tom, že predložené eurobankovky mohli byť/boli poškodené úmyselne. V otázke „zaistenie eurobankoviek“, ktoré vyhodnotí národná centrálna banka ako úmyselne poškodené platí, že tieto tak či tak odoberá bez náhrady. Zároveň ich však odoberá aj ako dôkaz pre trestné konanie. Je potom na orgánoch činných v trestnom konaní, resp. na súde, či vyhodnotí všetky okolnosti a odsúdi páchateľa alebo bude táto vec skončená inak. Bez ohľadu na skončenie tohto trestného konania platí, že predkladateľ o tieto úmyselne poškodené eurobankovky príde, čo už je preňho sank cia. Avšak nedá sa vyhodnotiť, že by išlo o administratívnoprávnu sankciu, t.j. že by sa mala a mohla uplatniť zásada o „ne bis in idem“ a potrestanie podľa trestného práva by bolo vylúčené. Uvedené skutočnosti hrajú rolu aj v ďalšom štádiu. Totiž pri zaistení veci sa pred pokladá aj to, že ju bude možné vrátiť po skončení trestného konania, ak na to budú splnené podmienky.

11 V danom prípade prichádza do úvahy napríklad aj materiálny korektív alebo iný dôvod, pre ktorý nedo šlo konanie až do uznania viny pre obžalovaného.

125