ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

347/2021 zo dňa 14. 10. 2021, keď uviedol, že krajský súd kolúznu väzbu odôvodnil nedostatočne „Samotný záver o existencii dôvodov kolúznej väzby vyznieva nepresved čivo, vágne. Tvrdenie krajského súdu, na ktorom je založený záver o existencii osôb, ktoré by obvinený mohol ovplyvňovať, má len zovšeobecňujúcu povahu.“ Ústavný súd SR pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd podľa Čl. 127 odsek 1 Ústavy SR, vo veciach väzby, patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimori adnou opravnou inštitúciou, ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd SR sleduje, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach ústavne akceptovateľným spôsobom aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky ar bitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Nemôže preto zasahovať do ich skutkových a právnych záverov, ak ich z ústavného hľadiska možno pokladať za akceptovateľné a udržateľné (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29. 6. 2021, sp. zn. I. ÚS 278/2021). Európsky súd pre ľudské práva sa zaoberá len tými dôvodmi, ktoré príslušné orgány uplatnili vo svojich rozhodnutiach, ktorými bol sťažovateľ vzatý do väzby alebo bol v nej „de facto“ ponechaný (Iljikov proti Bulharsku, rozsudok zo dňa 26. 7. 2001). Neprihliada na ďalšie dôvody, na ktoré poukazuje vláda v konaní pred ním (Aleksandr Makarov proti Rusku, rozsudok zo dňa 12. 3. 2009, Kubik proti Poľsku, rozsudok zo dňa 29. 1. 2008). Podobne nemôže sťažovateľ doda točne vznášať argumenty proti svojmu zbaveniu slobody, na ktoré neupozornil prísluš né orgány, keď mal k tomu príležitosť. 23 10.7 Záver Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody, ako ústavne garantova ného princípu v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného. Ide o predbežné zaisťovacie opatrenie fakultatívnej povahy, pre včasné a náležité objasnenie trestných činov a spravodlivý postih ich páchateľov v rámci dosiahnutia účelu trestné ho konania. Aj v prípade existencie väzobných dôvodov je nutné skúmať pravidelne v každom štádiu trestného konania, či väzbu ako poslednú možnosť nemožno nahradiť iným inštitútom, napríklad zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou. Je nevyhnutné vychádzať zo zásady proporcionality, fakultatívnosti a subsidiarity väzobného stíhania. Výnimočnosti fakultatívneho použitia tohto prostriedku musí po celý čas jeho trvania zodpovedať súdna kontrola času jeho použitia tak, aby väzba nepresiahla, v konkrét nom prípade vzhľadom na okolnosti, nevyhnutnú dobu. Väzba nemôže mať sankčný ani výchovný charakter a nesmie byť ani prostriedkom na získanie priznania, či uľah čenie trestného stíhania. Súd, ktorý je oprávnený rozhodovať o väzbe, môže tento pro cesný prostriedok použiť len vtedy, ak sú zistené konkrétne (nie hmlisté) skutočnosti reálne odôvodňujúce obavu niektorého z následkov „útekových, „kolúznych“ alebo „preventívnych“, uvedených v § 71 odsek 1 písmeno a) až c) Trestného poriadku. 23 KMEC, Jiří, KOSAŘ, David, KRATOCHVÍL, Jan, BOBEK, Michal. Evropská úmluva o lidských prá vech. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 512.

143