Morávek, J., Pichrt, J. (eds.) Pracovní právo a sociální ochrana v nejisté době

zároveň vyplýva, že zamestnávateľ sa musí žiadosťou zaoberať a v prípade zamietnutia musí uviesť dôvody, pre ktoré zmena nie je možná, pričom má prihliadať na svoje prevádzkové potreby a potreby zamestnanca. Nové znenie § 164 ods. 2 a 3 sa vzťahuje aj zamestnanca, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a neposkytuje sa jej starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo ústavná starostlivosť v zdravotníckom zariadení. 7. Zamestnanecké práva osôb, ktoré sa vracajú do práce Článok 10 smernice 2019/1158 zabezpečuje, že práva už nadobudnuté alebo v procese nadobúdania zamestnancami ku dňu začatia otcovskej, rodičovskej a opatro vateľskej dovolenky a pracovného voľna z dôvodu vyššej moci sa zachovajú až do konca takejto dovolenky alebo pracovného voľna. Po skončení takejto dovolenky alebo pra covného voľna sa uplatňujú uvedené práva vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplýva júcich z vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo zaužívanej praxe. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby zamestnanci po skončení otcovskej, rodičovskej alebo opatrovateľskej dovolenky mali nárok vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rov nocenné pracovné miesto za podmienok, ktoré pre nich nie sú menej priaznivé, a aby sa na nich vzťahovalo akékoľvek zlepšenie pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok, ak by túto dovolenku nečerpali. Pred zmenou Zákonníka práce bolo právo na rovnocenné pracovné miesto, právo na zachovanie práv a právo na zlepšenie pracovných podmienok, ktoré nastalo počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky podľa § 161 ods. 1 Zákonníka práce (sú časná otcovská dovolenka) upravené v ust. § 157 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Podľa pôvodného znenia § 157 ods. 1, ak sa zamestnankyňa vracala do práce po skončení materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vracal do práce po skončení rodičov skej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ bol povinný zara diť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nebolo možné, zamestnávateľ bol povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ bol pritom povinný zaradiť zamestnankyňu a za mestnanca za podmienok, ktoré pre nich neboli menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a zamestnankyňa a zamestnanec mali právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce. Novelou Zákonníka práce bolo uvedené ustanovenie doplnené o ochranu osôb s opatrovateľskými povinnosťami – zamestnancami, ktorí majú prekážku v práci z dô vodu osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a ce lodennej starostlivosti o fyzickú osobu. Zároveň v súlade s premenovaním rodičovskej

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač. 1039). [online]. [cit. 2022-11-28]. URL: https:// www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518627.

35