11 / 610
9
a služieb najvyššej kvality pri danej technologickej vybavenosti spoločnosti a množ-
stve vzácnych statkov.
17
Ekonomika tak produkuje efektívne v prípade, že ekonomický
blahobyt žiadneho z jednotlivcov nemôže byť zvýšený bez toho, aby došlo k poklesu
blahobytu iného jednotlivca.
18
Do tohto klasického, dá sa povedať materialistického, poňatia vniesol nový pohľad
na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia Gary Becker. Becker tvrdí, že vzácnosť a výber
(resp. nutnosť vybrať si) nie je len súčasťou uvažovania o alokácii hmotných statkov, ale
v skutočnosti je súčasťou mnohých oblastí života, vrátane otázok politických, vedeckých,
či otázok rodinného života.
19
V týchto otázkach sa pritom jednotlivec nerozhoduje na zá-
klade vlastného, sebeckého záujmu,
20
ale jednotlivci racionálne maximalizujú svoj blahobyt
na základe toho, ako oni sami vnímajú relatívne prínosy jednotlivých im dostupných mož-
ností.
21
Odlišnosť preferencií preferencií medzi ľuďmi je potom daná rozličnými sociálnymi
a ďalšími faktormi, ktoré pôsobia na konkrétneho jednotlivca rôznou intenzitou.
22
Podľa Beckera tak ekonómiu od ostatných vied neodlišuje predmet záujmu, ale
naopak metóda skúmania.
23
Aká je teda podľa Beckera ekonomická metóda? Základ
ekonomického prístupu predpokladá jednak maximalizačné správanie jednotlivca vo
vzťahu k prínosom jednotlivých možností, z ktorých si volí. Ďalej predpokladá, že exis-
tujú trhy, ktoré s rozličným stupňom efektivity koordinujú konanie jednotlivcov a na-
pokon, že ceny a iné trhové nástroje slúžia na alokáciu jednotlivých vzácnych statkov.
24
Ďalším dôležitým predpokladom je, že preferencie jednotlivých aktérov sú relatívne
stabilné. Tým nemáme na mysli konkrétnu preferenciu daného statku (napr. spotre-
biteľa pre istý výrobok), ale preferencie všeobecné, tzv. podkladové (underlying), ako
napríklad zdravie, prestíž, či závisť,
25
pričom tieto preferencie neodzrkadľujú len vlast-
ný prospech, ale bývajú aj výsledkom altruistického správania
26
. K cenám (resp. nákla-
17
Op. cit. in 14.
18
Ibid. Nordhaus a Samuelson tu používajú kritérium Paretovho optima (Paretovej efektívnosti).
Čitateľovi je určite jasné, že toto nie je jediné možné ponímanie efektívnosti. K vylepšeniam Paretovho
optima napríklad vid. op. cit. in 9, p. 42.
19
BECKER, Gary S.
The economic approach to human behavior.
Chicago: University of Chicago Press,
1976, pp. 4-5.
20
Názor, že sledovaním sebeckých cieľov jednotlivec nevedomky generuje spoločensky pozitívne vnímané
externality je stále populárny. Pozri napr. op. cit. in 7, p. 7, Holman tu vychádza z klasického poňatia
Adama Smitha.
21
BECKER, Gary S. Nobel Lecture: The Economic Way of Looking at Behavior.
Journal of Political
Economy.
1993, 101 (3), pp. 385-386.
22
BECKER, Gary S., MURPHY, Kevin M.
Social economics: market behavior in a social environment.
Cambridge: Belknap Press of Harvard University Press, 2000, p. 9-10. K tomu pozri tiež op. cit in 21,
p. 390.
23
Op. cit in 19.
24
Ibid.
25
Ibid.
26
K tomu pozri ibid., pp. 284-289, pp. 293-294. Becker tu altruizmus vykladá na základe potreby inter-
akcie medzi jednotlivcami.