12 / 610
10
dom) Becker poznamenáva, že tieto zahŕňajú ako ceny trhové, tak implicitné náklady,
pričom marginálne „tieňové“ ceny (predovšetkým náklady času stráveného tvorbou
nejakého statku) majú aj statky, ktoré sa priamo na trhu nezobchodúvajú. Ďalším
dôležitým faktom je, že náklady rozličných príležitostí môžu byť ako materiálne (pe-
cuniárne), tak aj ceny psychické (vrátane iracionálnych, napríklad preferencia pre ľudí
istého etnika, či rasy
27
), pričom ich výška u konkrétneho jednotlivca nemusí byť pre
vonkajšieho pozorovateľa ľahko identifikovateľná.
28
Na základe týchto predpokladov je následne možná ekonomická analýza rozhodova-
nia jednotlivcov za pomoci indiferenčných kriviek, analýzy ponuky a dopytu a ďalších
ekonomických nástrojov. Takto je možné podľa Beckera analyzovať škálu rozhodnutí,
vrátane rozhodnutí právne relevantných (ako napríklad či porušiť nejakú právnu nor-
mu). Okrem skutočnosti, že kriminálnici nemajú radikálne odlišné motivácie od zvyš-
ku spoločnosti
29
prinášajú Beckerove práce právnikom tiež poznanie, že s ekonomic-
kým uvažovaním je možné sa stretnúť omnoho častejšie, než by sa na prvý pohľad
mohlo zdať.
Napokon sa stručne venujme problému pozitívnej a normatívnej ekonómie. Tento
problém sa v učebniciach ekonómie neraz spomenie len stručne,
30
hoci, ako uvidíme
ďalej, je tento problém relevantný aj pre ekonomickú analýzu práva a normatívny prí-
stup k ekonómii sa zdá byť na vzostupe.
31
Nordhaus a Samuelson opisujú rozdiel medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou
tak, že pozitívna ekonómia sa zaoberá faktickými zisteniami, ktoré je možné získať
za pomoci empirickej analýzy, zatiaľčo normatívna ekonómia sa zaoberá problémami
férovosti a rovnosti, teda otázkami, ktoré zahŕňajú hodnotové súdy, či etické postoje
k istým otázkam. A hoci sami poukazujú na to, že ekonómia by sa mala primárne
orientovať na pozitívny prístup a obstarávanie faktov, zároveň tvrdia, že konečným
cieľom ekonomickej vedy má byť zlepšovanie životných podmienok ľudí v ich každo-
denných životoch.
32
Hoci sa asi nájde len málo ekonómov, ktorí by propagovali názor, že ekonomická
veda má životy ľudí zhoršovať, hlasy ktoré odporúčajú opatrnosť pri tejto zlepšova-
teľskej aktivite sú pomerne silné. Napríklad Cass Sunstein, popredný autor z oblasti
27
Op. cit in 21, pp. 401-402.
28
Op. cit in 19, pp. 6-7.
29
Op cit. in 19, p. 390 a nasl. Podľa ekonomického prístupu kriminálnici „len“ inak vyhodnocujú náklady
a prínosy jednotlivých možností správania.
30
Pozri napr. op. cit in 14, alebo op. cit. in 13, p. 4. Holman tu zjavne preferuje pozitívny prístup.
31
Lepšie povedané je na vzostupe hlavne tendencia činiť normatívne závery z poznatkov niektorých prí-
stupov k ekonómii, hlavne z oblasti behaviorálnej ekonómie, a to napriek upozorneniam od jedného zo
zakladateľov behaviorálnej ekonómie, Richarda Thalera, o problematickosti tvorby normatívnych záve-
rov z deskriptívnych zistení. Viac k tomu v BERG, Nathan. Normative behavioral economics.
Journal
of Socio-Economics (Journal of Behavioral and Experimental Economics),
2003 (32), pp. 412-423. Viď tiež
op. cit. in 34.
32
Op. cit in 14, pp. 6-7.