Morávek, J., Pichrt, J. (eds.) Pracovní právo a sociální ochrana v nejisté době

nia § 13 Zákonníka práce, kde upravil právo zamestnanca podať zamestnávateľovi sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva boli porušené (vrátane práva dostať odpoveď na sťažnosť písomne, resp. v kontexte § 38a v elektronickej forme), ako aj ako právo na ochranu pred postihovaním za uplatňovanie si svojich práv. Podľa nového znenia § 13 ods. 7 až 9 Zákonníka práce zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že si uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany. Ak zamestnanec v pracovnoprávnom spore oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z dôvodu, že si zamestnanec uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, musí za mestnávateľ preukázať, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov. Ochranu pred prepustením zamestnanca okrem obráteného dôkazného bremena v prípade súdneho sporu predstavujú aj ustanovenia Zákonníka práce o skončení pra covného pomeru zo strany zamestnávateľa. Podľa § 62 ods. 2 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z výpovedných dôvodov, pričom dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Ďalej platí, že podľa § 64 ods. 1 písm. d) zamestnávateľ ne smie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia pred pokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia otcovskej dovo lenky, v dobe keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Ochranu pred prepustením v skúšobnej dobe predstavuje § 72 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Aj v tomto prípade tak možno požiadavky smernice považovať za splnené. 9. Záver Legislatívne zmeny vyvolané implementáciou smernice 2019/1158 neprinášajú do slovenského pracovného práva zásadnú kvalitatívnu zmenu oproti predchádzajúcej právnej úprave. Bol síce vytvorený inštitút otcovskej dovolenky, ktorému je priznaná rovnaká úroveň pracovnoprávnej ochrany ako materskej dovolenke, ale v konečnom dôsledku došlo len k premenovaniu doterajšej rodičovskej dovolenky otca, a to i v rov nakom rozsahu čerpania. Nemenia sa ani ustanovenia o oznamovaní a nástupe na ro-

37