Morávek, J., Pichrt, J. (eds.) Pracovní právo a sociální ochrana v nejisté době

dičovskú dovolenku, transformovanú na otcovskú dovolenku. Vyššia ochrana počas čerpania otcovskej dovolenky v porovnávaní s predchádzajúcou úpravou bola mu žom priznaná vlastne len v prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V rámci úpravy rodičovskej dovolenky došlo len k zosúladeniu pomenovania niekto rých právnych skutočností v súlade s aktuálnym právnym stavom. Pracovné voľno z dôvodu opatrovania a z dôvodu vyššej moci bolo súčasťou ustanovení o prekážkach v práci, a v tejto oblasti zmeny taktiež nenastali. Drobné zmeny ale nastali v prípade flexibilných foriem organizácie práce, keď v rámci práva na písomnú odpoveď zamest návateľa pribudla požiadavka na písomné odôvodnenie odmietnutia žiadosti. V oblasti práv zamestnancov, ktorí sa vracajú do práce prišlo k rozšíreniu okruhu osôb, ktoré majú právo rovnocenné pracovné miesto, právo na zachovanie práv a právo na zlep šenie pracovných podmienok, ktoré nastalo počas pracovného voľna, a to o zamest nancov s opatrovateľskými povinnosťami. V oblasti ochrany zamestnancov zákono darca pri implementácii pristúpil k zovšeobecneniu ustanovenia upravujúceho zákaz diskriminácie, kde upravil právo zamestnanca podať zamestnávateľovi sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva boli porušené, rovnako ako aj ako právo na ochranu pred postihovaním za uplatňovanie si svojich práv. Vzhľadom na uvedené je nepochopiteľné, prečo k implementácii smernice 2019/1158 došlo až po uplynutí transpozičnej lehoty, čo vyvolávalo znepokojenie ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Novela Zákonníka práce bola síce spojená s implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ani táto skutočnosť sa však nepodpísala pod dôvody, ktoré omeškanie transpozičnej lehoty spôsobili. Do bu dúcna si preto želajme, aby vláda Slovenskej republiky bola pri svojej činnosti pruž nejšia a podobné zdržanie v implementácii pracovnoprávnych noriem nespôsobovala. Nejde totiž len o nejaký dátum, lež treba pamätať na to, že Súdny dvor vo svojom roz sudku Van Duyn proti Home Office 15 stanovil, že ak sú ustanovenia smernice bezpod mienečné, dostatočne jasné a presné a keď členský štát EÚ netransponoval smernicu do tohto stanoveného termínu, smernica má priamy účinok.

15 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 1974, Yvonne van Duyn proti Home Office, vec 41/74. EC LI:EU:C:1974:133.

38