50 / 68
50
| Tescoma magazín
Happy Day
Hobby ako povolanie
Na vysokej študovala právo, ale hobby
prerástlo do vášne a namiesto právničky je
z nej úspešná módna návrhárka. Len pred pár
dňami ponúkla svetu módy novú kolekciu.
Zrejme vzhľadom na ročné obdobie prinášajú-
ce krásne slnečné dni jej dala príznačný názov
Happy day...
Čo by mali dámy nosiť?
Každý nech nosí, čo mu svedčí. Viete, že
ja trendy veľmi neuznávam. Žena, ktorá
má svoj štýl, by ho aj tak nezmenila kvôli
módnym trendom! Je zásadné pravidlo,
zima je väčšinou chudobnejšia na farby
a vrstvenejšia, v lete logicky a prirodze-
ne každý potrebuje farby. Už dlho som
nemala takú výraznú kolekciu, ako je táto.
Má veľa farieb, ale nosná je púdrovoružo-
vá. Je v nej veľa kvetov a nechýba ani zlatá
s bielou. Každú kolekciu sa snažím robiť
pre bežných ľudí, čo dobehnú do salónu,
lebo niečo potrebujú.
A prečo práve Happy day?
Ľudia majú radi príbehy, a preto
som išla do ulíc a urobila som si sama
prieskum, aj medzi bezdomovcami – čo
je pre nich Happy day. Bolo to nádherné,
úprimné a plné úsmevov a radosti...
Ako by ste charakterizovali kolekciu?
Je veľmi pozitívna, farebná, je hlavne
„vyvážená“. To znamená, že by si z nej mal
vyberať každý – extravagantná osemnást-
ka, ale aj tridsiatnička, konzervatívna
právnička, ale aj žena nohavicového
typu ako ja. Vždy sa snažím vytvoriť toľko
typov šiat, aby sme našli riešenie na každú
postavu. Ľudia väčšinou siahajú v obchode
po rovnako šitých veciach, ale som rada,
ak sa zákazník „posunie“, no nechcem
ho „zlomiť“. Musí mať pocit, že „toto“ je
to, čo mu pristane a v čom sa cíti dobre.
Jedna vec je, čo nakreslím, ale druhá ako
v tom zákazník vyzerá. Preto stále hovorím
skúšajte, skúšajte, skúšajte.
Otec bol prísny. Ako lekár považoval vzde-
lanie za najdôležitejšie, a tak Lýdia chodila
do jazykovej školy, na tanečnú, na klavír,
na spevácky, aj na lyžiarsky kurz, na gymnas-
tiku. Keď odišla študovať do hlavného mesta,
peniaze na „handry“ vyhadzovať nemohla.
Ale ani veci po staršom bratovi nosiť nechce-
la. Tak si začala šiť. Páčila sa kamarátkam,
spolužiačkam aj mnohým dámam, ktorým
chodievala opatrovať deti. A všelikto chcel,
aby mu čosi ušila...
Kedy sa „remeslo“ rozbehlo naplno?
Až keď som sa vydala. Môj manžel veľa
cestoval a často keď prišiel z ďalekých
ciest, doniesol mi kufor plný krásnych
látok. A ja som šila, šila a šila... A už to išlo.
Neskôr som pripravila kolekciu Safari, tiež
sa veľmi páčila, a to bol ďalší impulz ísť
touto cestou.
Čo vám dala tá práca?
Neuveriteľné množstvo skúseností,
neustále sa posúvam odniekiaľ niekam. Ak
by som mala vybrať jednu činnosť, ktorá
presiakla celým mojím telom a bytím, je to
práve móda a práca s ľuďmi. Viete, nech
už sa dialo čokoľvek, vždy všetky ďalšie
aktivity prišli v súvislosti s módou. Otvorili
sme, napríklad, beauty salón, kaderníctvo,
kozmetiku, masáže... Vždy všetko vyplynulo
z potreby našich zákazníkov, ktorí chceli
viac. Nikdy som, napríklad, nechcela robiť
pánsku módu, ale nakoniec „prišla“.
Je móda aj dnes pre vás najpodstatnejšia?
Keď je človek mladý, púšťa sa do mno-
hých vecí. Čím je zrelší, tým viac si uvedo-
muje, že nemôže robiť všetko. Práca s mó-
dou je pre mňa absolútne nosná. Budúci
rok bude štvrťstoročie, čo sa jej venujem.
Kreativita je v móde
aj pri varení najdôležitejšia
Lýdia Eckhardt