51 / 68
51
Tescoma magazín |
Ako ide život alebo Navarme si úspech
Koncom minulého roku sa na trhu objavila
kniha o varení z pera módnej návrhárky.
Vtipná, inšpiratívna a zbavujúca pocitu,
že variť je ťažké. Keď sa vraj vydala, bolo
treba variť. No spomienka na to, ako sa
u mamy v kuchyni už ráno od šiestej varila
polievka... Na to čas nemala. A tak si začala
vymýšľať jedlá. Nie vždy to vyšlo, ale na-
budúce už bolo lepšie...
Ako vznikol nápad napísať knihu
o varení?
Išli sme autom s manažérkou od-
niekiaľ a ona začala lamentovať, čo vraj
bude variť. Hovorím jej, nepreháňaj, čo
máš v chladničke? Vymenovala a ja som
začala radiť. Urob toto alebo toto alebo
toto... Na to ona, že musím raz napísať
knihu o varení. Pre mňa to bolo úplne
nepredstaviteľné, ale nedala sa. Vraj sú
moje nápady výborné a mladým ženám
prídu vhod, lebo nie sú komplikované.
Nakoniec som sa dala nahovoriť. Myslím,
že je napísaná veľmi vtipne, tak ako ide
život, počúvajte:
„...Keď vidím v knihe recept na kysnuté
cesto, rýchlo obrátim stranu a pri odpaľova-
nom ma prejde chuť na sladké...“ predčítava
mi módna návrhárka. „Čítať ju nesmie pán
Bukovský...“, ona má jeho všetky, a prečítané,
„...ale ani tí, čo sú na celoživotnej diéte a ve-
gáni, ani ľudia, ktorí vyznávajú paleo. A tí,
čo rátajú každú kalóriu, majú vyslovene zákaz
kúpiť si túto knihu.“
A nejaký recept?
Trebárs na zemiakovú placku.
„Zmie-
šame igrediencie a pečieme na miernej teplote
asi desať minút, až kým je chrumkavá, potom
pečieme aj z druhej strany... Keď nemáte
bryndzu, dajte, čo je poruke. Napríklad syr,
ementál alebo plesnivý. Ak nemáte ani syr,
nedajte nič, aj samotná je veľmi chutná.
Ak nemáte ani zemiaky, aspoň tie choďte
kúpiť. Ak sa vám nechce, tak dnešný večer ste
na diéte...“
Ja nemám rada recepty, kde
sa na troch stranách niečo popisuje. Som
za jednoduché, nenáročné recepty. Musí
to byť také cák-cák, buch-buch-buch a je
to... Ale chutné!
Ako by ste knihu charakterizovali?
Je to kniha o varení pre „zrýchlenú“
klasickú ženu, ktorá nemá čas, ale chce
mať navarené, neprežíva varenie ale chce,
aby bolo jedlo chutné. Dôležité je poradiť
si, vymyslieť päťdesiat variácií čo urobiť,
keď nie je doma to alebo ono.
Nedávno ste varili v Tajomstve mojej
kuchyne, čo to bolo?
Keďže som tam mala ísť za „zrýchle-
nú“ ženu, nemohlo to byť nič náročné.
A chceli, aby som urobila niečo sladké.
Tak som robila koláč, ktorý musím
urobiť na každú párty. Keď ho neuro-
bím, tak sa párty neráta... Takže: piškóty
namočím do vaječného likéru a natriem
džemom aký mám. Najprv som to ro-
bievala s mascarpone, ale hovorila som
som si tuk, a zase tuk... Raz som omy-
lom kúpila vanilkový tvaroh a odvtedy
to robím s ním. Treba celé tri kelímky.
Vyšľahám šľahačku, spojím s tvarohom
a dám ovocie, zase aké mám. Najlepšie
je malé bobuľovité, ale raz v zime som
použila aj banány, no tie treba dať
na piškóty, aby nesčerneli. Samozrejme
na zvýraznenie použijem nasekané man-
dle, prípadne orechy. Výborné je tiež
zamiešať do tvarohovej masy orechové
m
ü
sli. A je hotovo. Potom do chladnič-
ky a fantázia.
A čo majú spoločné móda a varenie?
Kreativitu. Či už pekný model alebo
dobré jedlo, oboje ide zvnútra človeka.
Hovorieva sa – to je dobrá kuchárka,
alebo to je zlá kuchárka. Myslím si, že tá,
o ktorej sa hovorí, že je zlá, to asi nemá
v sebe. Nevie sa to naučiť. Lebo nestačí
jedlo uvariť, treba ho vedieť ochutiť, dať
mu dušu, aby bolo lahodné a chutné.
A to človek buď má v sebe alebo nie. Rov-
nako je to v móde. Buď to viete vymyslieť,
zladiť a dotvoriť, alebo nie.