52 / 268
50
postoj je však neudržateľný, a to nie na základe teoretických medzinárodnoprávnych
konštrukcií a debát, ale predovšetkým preto, že by tak dochádzalo k ignorácii faktic-
kého stavu a vývoja v medzinárodnom spoločenstve, i v medzinárodnom práve ako
jeho normatívnom rámci. Analýza problematiky je tak opodstatnená zmenami vo
funkčnom zameraní, v rozsahu kompetencií, ale i v charaktere na ich základe realizo-
vaných aktivít medzinárodných organizácií v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. Tie
totiž stále častejšie nadobúdajú charakter situácií, ktoré napĺňajú znaky ozbrojeného
konfliktu v zmysle MHP a do ktorých vstupujú ako ozbrojený aktér medzinárodné
organizácie či už za účelom zabrániť vzniku, alebo naopak s mandátom k ukončeniu už
prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu. Príkladom je samotná OSN ako najvýraznejšia
medzinárodná organizácia, do ktorej agendy patria už desiatky rokov mierové misie
na udržanie mieru (
peace-keeping
) a na vynútenie mieru (
peace-enforcement
). Ďalšími
príkladmi ale môžu byť tak Severoatlantická aliancia, či Európska únia, ktorá v posled-
ných desaťročiach prešla ako bezpečnostný aktér výraznou emancipáciou, pre ktorú je
charakteristické okrem iného rozšírenie typologického spektra operácií okrem iného
i na operácie na vynútenie mieru, t.j. operácie smerujúce k ukončeniu ozbrojeného
konfliktu a nastolenia mieru.
3
Ako trefne konštatuje Veronika Bílková,
„medzinárodné
organizácie sa do ozbrojených konfliktov zapájajú stále častejšie. Niektoré majú vedenie vojny,
resp. vynucovanie mieru, stanovené ako jeden z hlavných cieľov (OSN), ak nie v podstate ako
cieľ jediný (NATO)“.
4
Ústredným problémom, ktorý z tohto faktu vyplýva, je nejasnosť
(právneho) postavenia v systéme medzinárodného humanitárneho práva. Práve k načrt-
nutiu základných aspektov tejto problematiky má prispieť tento príspevok, ktorý už
ale z podstaty veci a komplexnosti analyzovanej otázky nemôže byť všeobsažným, či
dokonca zamýšľajúcim podať vyčerpávajúcu a konečnú odpoveď.
Diskusia k pôsobnosti medzinárodného humanitárneho práva v kontexte medzi-
národných organizácií začala predovšetkým v súvislosti so zrodom mierových operá-
cií. Personál OSN, i keď často vybavený len ľahkými zbraňami, sa v rámci mierových
operácií dostával stále častejšie do situácií, v ktorých bol k použitiu zbraní donútený,
hoci v sebaobrane (a teda mimo rámec MHP). Na potrebu hlbšej analýzy v praxi i do-
ktríne, ale aj na potrebu prehodnotenia postoja OSN k MHP, poukázal predovšetkým
dynamický vývoj v tejto oblasti v deväťdesiatych rokoch, kedy došlo k signifikantnému
nárastu počtu mierových operácií OSN, a čo je podstatnejšie, došlo tým i ku ko-
rešpondujúcemu nárastu komplexnosti mandátov týchto operácií.
5
Tradične pasívna
3
Civilné a vojenské prostriedky môže Únia podľa čl. I-42 ods. 1 a čl. I-43 ods. 1 ZEÚ využiť pri misiách
mimo Únie, zahŕňajúc „
spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského
poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru, ako aj misie
bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií
po ukončení konfliktu
.“
4
ONDŘEJ, Jan, ŠTURMA, Pavel, BÍLKOVÁ, Veronika, JÍLEK, Dalibor.
Mezinárodní humanitární prá-
vo
. Praha: C.H.Beck, 2010, s. 68. ISBN 978-80-7400-185-7.
5
MURPHY, Ray. International humanitarian law training for multinational peace support operations
– lessons from experience.
International Review of the Red Cross,
No. 840, 2000, s. 953-968; pozri aj