SLP 09 (2015)

Je napríklad otázne, aký režim bude aplikovateľný na konflikt, kde neštátna strana je

kontrolovaná iným štátom.

͹. Osobná pôsobnosť MHP

Základným predpokladom zaradenia medzinárodných organizácií medzi subjekty,

na ktoré sa MHP vzťahuje, je ich spôsobilosť byť nositeľom medzinárodnoprávnych

záväzkov vyplývajúcich z MHP. Táto skutočnosť vyplýva zo špecifického charakteru

subjektivity medzinárodných organizácií, ktorá je obmedzená. I keď medzinárodné

organizácie obecne disponujú subjektivitou v medzinárodnom práve, je nutné mať

na zreteli, že nie sú subjektami rovnocennými (čo do pôvodu i rozsahu subjektivity)

a porovnateľnými so štátmi.

Rozsah ich subjektivity, t.j. spôsobilosti byť nositeľom

práv a povinností, je limitovaný im zverenými úlohami a funkciami, ako sú vyjadrené

v zakladajúcom akte danej organizácie. Z uvedeného vyplýva, že v rámci otázky spô-

sobilosti byť nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z MHP je vždy nutné skúmať

úlohy a funkcie zverené konkrétnej organizácii. Inak povedané, je nutné skúmať sub-

jektívnu

vecnú

spôsobilosť medzinárodnej organizácie k použitiu ozbrojenej sily. Práve

takáto spôsobilosť totiž implikuje

osobnú

spôsobilosť medzinárodnej organizácie byť

viazaná normami MHP.

Subjektívna spôsobilosť musí byť pritom hodnotená abs-

traktne, tj. bez ohľadu na prípadné faktické zapojenie do konfliktu; je teda postaču-

júce, ak medzinárodná organizácia disponuje schopnosťou sa ozbrojeného konfliktu

zúčastniť.

Do určitej miery teoretickou, ale predsa len zaujímavou otázkou je, aké riešenie by

sa uplatnilo v prípade, že by medzinárodná organizácia nedisponovala z hľadiska kom-

petencií a zverených funkcií vecnou spôsobilosťou k použitiu ozbrojenej sily, v praxi

by sa ale do ozbrojeného konfliktu zapojila a došlo by k porušeniu MHP. Vznikol by

určitý paradox, keďže podľa vyššie vysloveného názoru by nemohla byť viazaná norma-

mi MHP, fakticky by ale k ich porušeniu došlo. Znamenalo by to s ohľadom na ustále-

né predpoklady medzinárodnoprávnej zodpovednosti (porušenie primárneho záväzku

subjektu ako jeden z obecných predpokladov)

„beztrestnosť“ medzinárodnej organi-

zácie? Nie je nám známy žiaden takýto prípad z praxe, avšak je obtiažne si predstaviť,

V tomto prípade je otázka pričitateľnosti chovania ozbrojených skupín tretiemu štátu síce otázkou

dostatočne vyjasnenou a obecne akceptovanou, avšak problematický bude štandard uplatniteľný na

posúdenie intenzity a miery kontroly tretím štátom.

Pozri poradný posudok MSD vo veci

Legality of the use by a State of nuclear weapons in armed conflicts

(ICJ

Reports 1996, s. 78, ods. 25):

„International organizations (...) do not, unlike States, possess a general com-

petence. International organizations are governed by the ‘principle of speciality’, that is to say, they are invested

by the States which create them with powers, the limits of which are a function of the common interests whose

promotion those States entrust to them.

”

PORRETTO, Gabriele, VITÉ, Sylvain,

op.cit.,

s. 16-17.

Ibid.

Čl. 4 písm. b) Návrhu článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií (2011), UN Doc. A/66/10,

s. 54-68 (ďalej „DARIO“); český preklad pozri: FAIX, Martin, BUREŠ, Pavel, SVAČEK, Ondřej.

Rukověť ke studiu mezinárodního práva 1: Dokumenty

. Praha: Leges, 2015, ISBN 978-80-7502-064-2.