59 / 268
57
ͺ. Právny základ a rozsah použiteľnosti pravidiel MHP
na medzinárodné organizácie
ͺ.ͷ Medzinárodné zmluvy
Otázka právneho základu aplikácie MHP sa javí ako problematická, predovšetkým
z dvoch dôvodov. Prvým je špecifické právne postavenie medzinárodných organizácií
v medzinárodnom práve, druhým je (tradičný) štátocentrický charakter MHP, ktorý
sa odráža v skutočnosti, že napriek existencii rozsiahleho opusu zmluvných pravidiel
MHP tieto postavenie medzinárodných organizácií neupravujú. Ba čo viac, naprík-
lad jadro zmluvného MHP, t.j. Ženevské dohovory (1949) a Dodatkové protokoly
(1977), pristúpenie medzinárodných organizácií neumožňujú. Tieto síce uvádzajú
ako relevantný pojem „mocnosť“, čo zahrnutie medzinárodných organizácií
a priori
nevylučuje (to potvrdzuje i názor časti doktríny, podľa ktorého pojem „mocnosť“ by
nemal byť interpretovaný reštriktívne
28
). Avšak ďalšie indície pre takto širokú interpre-
táciu umožňujúcu pristúpenie medzinárodných organizácií nájdeme len veľmi ťažko.
Nepomôže nám v tomto ohľade ani pohľad do
travaux préparatoires,
keďže v dobe vzni-
ku základných zmluvných inštrumentov MHP, tj. na začiatku 20. storočia, zohrávali
medzinárodné organizácie na poli medzinárodnej bezpečnosti viac menej marginálnu
úlohu. Ustálil sa tak názor, ktorý interpretuje pojem „mocnosti“ v prospech štátov.
Toto presvedčenie, podľa ktorého sa medzinárodné organizácie nemôžu stať zmluv-
nou stranou relevantných medzinárodných dohôd, získalo širokú podporu v náuke
29
a potvrdené bolo i v
travaux préparatoires
k dodatkovému Protokolu I.
30
Z uvedeného
tak vyplýva, že pristúpenie medzinárodných organizácií k zmluvným inštrumentom
de
lege lata
možné nie je, a preto ani nemôžu byť považované za právny základ aplikácie
MHP na medzinárodné organizácie ako zmluvnú stranu.
Do kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré však prichádzajú do úvahy ako práv-
ny základ aplikácie MHP, patria zakladajúce dokumenty medzinárodných organizácií
a medzinárodné zmluvy, ktoré sú uzatvárané medzinárodnou organizáciou vysielajú-
cou jednotky a prijímajúcim štátom, tzv. Dohody o postavení ozbrojených síl (
Status
of Forces Agreement/SOFA
).
31
Práve druhá uvedená kategória, tj. dohody s prijímajúcim
28
ZWANENBURG, Marten.
op. cit.,
s. 136; SEYERSTED, Finn
. United Nations Forces in the law of peace
and war
. Leyden: A. W. Sijthoff, 1966, s. 350.
29
Pozri TITTEMORE, Brian D. Belligerents in blue helmets: Applying international humanitari-
an law to United Nations peace operations.
Stanford Journal of International Law
. 1997, vol. 33, s. 95;
GREENWOOD, Christopher. International Humanitarian Law and United Nations Military Operations.
YIHL
. 1998, Vol. 1, s. 3-34; pre opačný názor pozri napríklad HERMSDÖRFER, Willibald. Zur
Anwendbarkeit des humanitären Völkerrechts bei Einsätzen der Friedenstruppen der Vereinten Nationen.
NZWehrr
. 1998, Vol. 3, s. 101.
30
ZWANENBURG, Marten,
op.cit.
, s. 137.
31
Napríklad SOFA so Sudánom (operácia UNMIS) obsahuje nasledujúcu klauzulu: „
The United Nations
shall ensure that UNMIS shall conduct its operation in Sudan with full respect for the principles and rules
of the international conventions applicable to the conduct of military personnel. These international conven-
tions include the four Geneva Conventions of 12 August 1949 and their Additional Protocols of 8 June 1977