54 / 268
52
. Vecná pôsobnosť MHP
Pre vymedzenie pôsobnosti MHP
ratione materiae
má zásadný význam pojem ozb-
rojený konflikt, keďže MHP je aplikovateľné práve a len v situáciách ozbrojeného
konfliktu (spoločný čl. 2 ods. 1 Ženevských dohovorov[1949]). Je priam obsoletné
pripomínať, že medzinárodné právo ako také nedefinuje tento termín a že existencia
ozbrojeného konfliktu musí byť určená na základe objektívnych faktických skutočnos-
tí, bez ohľadu na prípadné právne hodnotenie strán konfliktu. Je tak nutné si uvedo-
miť, že pre hodnotenie určitej situácie ako ozbrojeného konfliktu v zmysle MHP je
zapojenie medzinárodných organizácií (nech už akýmkoľvek spôsobom) irelevantné.
Inak povedané, angažovanosť medzinárodných organizácií v určitej situácii ako taká
nemodifikuje podmienky vecnej pôsobnosti MHP. Rovnako žiaden vplyv nemá sku-
točnosť existencie, pôvodu či rozsahu mandátu operácie, keďže sa jedná o otázku
jus
ad bellum
a nie
jus in bello
.
Špecifickým problémom súvisiacim s medzinárodnými organizáciami je otázka
právnej povahy konfliktu, do ktorého medzinárodná organizácia vstúpi. Otázkou
v tomto prípade už nie je pôsobnosť
ratione materiae
medzinárodného humanitárneho
práva ako celku, ale pôsobnosť jednotlivých podmnožín jeho pravidiel, ktoré MHP pre
jednotlivé kategórie konfliktov stanovuje, a teda vlastne jeho rozsah. Táto otázka vyvstáva
logicky v kontexte vnútroštátnych konfliktov, keďže u konfliktu medzinárodného rázu
(v zmysle MHP) nie je badateľný žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval a umožňoval na
vzťah jednotiek medzinárodnej organizácie a ostatných strán konfliktu aplikovať režim
vnútroštátnych ozbrojených konfliktov.
V prípade konfliktu nemajúceho medzinárodný charakter sa pri účasti jednotiek
medzinárodnej organizácie (alebo i multinárodných síl napríklad koalície štátov
nezaštítenej medzinárodnou organizáciou) tradične hovorí o
zmedzinárodnenom
ozbrojenom konflikte.
11
Takúto kategóriu ale súčasné pozitívne medzinárodné huma-
nitárne právo nepozná, a teda neobsahuje pre ňu žiaden vlastný, špecifický právny re-
žim. Ba čo viac, v odborných kruhoch nepanuje jednotný názor na to, či sa v takom prí-
pade budú aplikovať pravidlá medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného kon-
fliktu, prípadne sa uplatní režim zmiešaný.
12
Názory sú značne roztrieštené, ako ilustruje
i správa zo stretnutia expertov k multinárodným mierovým operáciám, ktorá uvádza:
“Taking it as a starting point that international humanitarian law could possibly apply
to UN mandated operations, the participants discussed whether the law of international
11
ONDŘEJ, Jan, ŠTURMA, Pavel, BÍLKOVÁ, Veronika, JÍLEK, Dalibor,
op.cit.,
s. 50 an., predovšetkým
s. 53-54.
12
Táto možnosť „rozdelenia“ režimu je odvodzovaná z rozsudku MSD vo veci
Military and Paramilitary
Activities in and against Nicaragua (merits) (Nicaragua v. United States of America)
, 1986 Reports, s. 14.
Podľa MSD na konflikt medzi contras a nikaraguiskými silami bol aplikovateľný režim konfliktov nemaj-
úcich medzinárodný charakter, kým na aktivity USA voči Nikaragui sa uplatňovali pravidlá medzinárod-
ného ozbrojeného konfliktu.