SLP 09 (2015)

ganizácie prevelené neboli. Jednalo sa napríklad o intervenciu v Somálsku na začiatku

deväťdesiatych rokov.

Začlenením jednotiek pod kontrolnú a veliteľskú právomoc sa tieto stávajú orgá-

nom medzinárodnej organizácie a vyvstáva tak otázka, či ich účasťou na ozbrojenom

konflikte sa medzinárodná organizácia stáva stranou konfliktu. Obecne môžeme kon-

štatovať, že MHP upravuje postavenie neštátnych entít ako strany ozbrojeného kon-

fliktu len výnimočne,

žiadne z ustanovení však neupravuje, do akej miery môžu byť

medzinárodné organizácie alebo iné entity považované za stranu konfliktu. Časť náuky

zastáva názor, že obyčajový pojem „strana konfliktu“ zahŕňa každú

de-facto

jednotku,

ktorá vykonáva kontrolu a velenie nad ozbrojenými silami; je pri tom postačujúce,

aby mala akýkoľvek medzinárodný status.

Jednotky medzinárodnej organizácie síce

nedisponujú samostatnou subjektivitou v medzinárodnom práve, ale sú orgánom

medzinárodnej organizácie ako subjektu, čo potvrdzuje v kontexte OSN napríklad

i Obežník generálneho tajomníka. Medzinárodné organizácie sa pochopiteľne zdráha-

jú priznať postavenie strany ozbrojeného konfliktu a v praxi je takýto postoj málo prav-

depodobný, čo súvisí s obavami organizácie i jej členských štátov s ohľadom na faktické

dôsledky i právne nejasnosti s tým súvisiace. To však nemení nič na tom, že pri splnení

vyššie uvedených kritérií sa stranou konfliktu stáva samotná medzinárodná organizácia

a nie jej členské štáty. Znovu je však nutné pripomenúť, že realita bojiska môže byť

komplikovaná, keďže okrem jednotiek pod velením medzinárodnej organizácie môžu

paralelne do konfliktu zasahovať i jednotky prispievajúcich štátov, ktoré neboli preve-

lené pod právomoc medzinárodnej organizácie. V dôsledku toho sa stranou konfliktu

stávajú paralelne i dané štáty.

Doplňme ešte, že nasadenie v oblasti prebiehajúceho konfliktu ani prípadne vý-

sostne vojenský charakter operácie nevedú k tomu, že sa medzinárodná organizácia

stáva stranou konfliktu

automaticky

. Preto ak jej jednotky do prebiehajúceho konfliktu

nezasahujú, sú chránené pravidlami MHP vzťahujúcimi sa na ochranu civilného oby-

vateľstva.

Táto ochrana pôsobí do momentu ich aktívneho zapojenia sa do nepriateľ-

stva, kedy sa stávajú kombatantmi.

Pozri tiež prípadovú štúdiu k „

Operation Allied Force

“, PORRETTO, Gabriele, VITÉ, Sylvain,

op.cit.,

s. 26-28.

Napríklad podľa čl. 1 odst. 4 DP je povstalcom priznaná parciálna medzinárodnoprávna subjektivita;

ozbrojený konflikt medzi organizovanými vojenskými jednotkami a ozbrojenými silami vedie k aplikácii

DP II; MVČK a medzinárodné organizácie môžu prevziať funkciu a úlohy ochrannej mocnosti (čl. 10

odst. 2, 3 ŽK I-III, čl. 11 odst. 2, 3 ŽK IV.).

BARTELT, Sandra.

Der rechtliche Rahmen für die neue operative Kapazität der Europäischen Union

Hamburg: LIT, 2002. ISBN 3-8258-6242-9 s. 188; GLICK, Richard D.. Lip service to the laws of

war: Humanitarian law and United Nations armed forces.

Michigan Journal of International Law

. 1995,

vol. 17, no. 1, s. 74.

V tomto zmysle i čl. čl. 8 ods. II písm b) a e) Obežníka GT OSN.