SLP 09 (2015)

zakladajúcich zmlúv, či prostredníctvom uplatňovania svojich právomocí v rámci orgá-

nov, ktoré právny rámec realizácie mierových vojenských operácií vytvárajú.

ͺ.͸ Medzinárodný obyčaj

Okrem zmluvných ustanovení, resp. medzinárodných zmlúv ako takých, je možné

uvažovať ako o právnom základe aplikácie obyčajové medzinárodné humanitárne prá-

vo.

Pripomeňme tiež, že obyčajové normy MHP aj napriek výraznej miere svojej ko-

difikácie a univerzalite ženevského práva stále zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu,

a to predovšetkým v oblastiach idúcich nad rámec kodifikácie Ženevskými dohovormi.

Primárne i medzinárodné organizácie môžu byť viazané obyčajovými pravidlami

, avšak

ako bolo uvedené vyššie, len v súlade s obmedzeniami danými charakteristikou medzi-

národných organizácií, t.j. princípom špeciality.

To platí i pre obyčajové pravidlá MHP.

V kontexte medzinárodných organizácií je problematické nielen identifikovať a ur-

čiť rozsah aplikovateľných obyčajových noriem, ale problematické je ich napĺňanie

v praxi. Pre medzinárodný obyčaj je typická nepísaná forma, čo ho ale činí nielen

obťažne identifikovateľným, ale má za následok často i veľkú mieru nejednoznačnosti

a neistoty pri identifikácii konkrétnych práv a povinností plynúcich z daného pravidla,

tj. jeho materiálneho obsahu. Práve z týchto dôvodov obyčajové normy jednotkám

medzinárodných organizácií pri snahe realizovať operáciu v súlade s MHP môžu byť

vodítkom len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Tento aspekt však nie je špecifický len

pre aplikáciu MHP a v kontexte medzinárodných organizácií, ale jedná sa o obecný

aspekt diskusie povahy a aplikácie obyčajových pravidiel v praxi.

ͺ.͹ Vnútroorganizačné akty

Ďalším možným právnym základom, a teda prameňom humanitárnoprávnych záväz-

kov, môžu byť aj vnútroorganizačné aktymedzinárodnej organizácie, z ktorýchmedzi naj-

významnejšie patrí už spomenutý

„Obežník Generálneho tajomníka OSN: Dodržiavanie

Kým názor, že pravidlá obsiahnuté v Ženevských dohovoroch sú tiež súčasťou obyčajového medzinárod-

ného práva, je obecne akceptovaný, nejednotnosť panuje s ohľadom na pravidlá dodatkových Protokolov.

Prihliadnuc na význam, ktoré dodnes obyčajové normy MHP majú, ani neprekvapuje, že diskusia v tom-

to ohľade nielen neutíchla, ale je živo vedená ďalej. Významným prínosom sa stalo spracovanie rozsiahlej

štúdie MVČK. Pozri: HENCKAERTS, Jean-Marie, DOSWALD-BECK, Luis.

Customary International

Humanitarian Law.

Cambridge: Cambridge University Press, 2005, ISBN 0-521-80899-5; pozri tiež

BÍLKOVÁ, Veronika. Zamyšlení nad studií Obyčejové mezinárodní humanitární právo.

Právník,

Roč.

145, č. 10, 2006, s. 1205-1229.

Záväznosť obyčajových pravidiel medzinárodného práva pre medzinárodné organizácie uviedol MSD

v poradnom posudku

Výklad dohody medzi WHO a Egyptom

(posudok zo dňa 20. decembra 1980), ICJ

Reports 1980, s. 90.

Ďalším, obecne problematickým aspektom, je identifikácia obyčajových noriem. Kým názor, že pravidlá

obsiahnuté v Ženevských dohovoroch odrážajú sú tiež súčasťou obyčajového medzinárodného práva, je

obecne akceptovaný, nejednotnosť panuje s ohľadom na pravidlá dodatkových Protokolov.