![Show Menu](styles/mobile-menu.png)
![Page Background](./../common/page-substrates/page0027.jpg)
25
týždenne, suma zanedbateľná v porovnaní s hodnotou ľudského života. Na prvý po-
hľad sa prípad javí ako jasne nedbalé konanie a z tohto dôvodu bola nemocnica uznaná
zodpovednou za ujmu na živote pacienta.
Hammer a Duss však poukazujú na chybu v úvahe súdu- tribunál nevzal do úvahy
veľmi nízku pravdepodobnosť toho, že pravidelne kontrolovaný pacient v delirickom
stave opustí svoju miestnosť v noci práve medzi jednotlivými kontrolami personálu
a vyskočí z okna. V skutočnosti by, po uvážení pravdepodobnosti takejto udalosti,
podľa autorov boli náklady na jeden zachránený ľudský život (za predpokladu potreby
neustáleho dozoru nad všetkými švajčiarskymi pacientmi v pooperačnom delíriu) pri-
bližne 1,7 miliardy frankov.
135
Tento prípad tak zároveň poukazuje na skutočnosť, že
probabilistické uvažovanie sa môže ukázať ako problematické aj napriek tomu, že súd
sa snaží zvažovať prínosy a náklady preventívnych opatrení.
IV. Záver
„Scientific knowledge is an enabling power
to do either good or bad –
but it does not carry instructions on how to use it.“
(Richard Feynman)
136
V predchádzajúcich statiach sme si popísali základné princípy ekonomického prístu-
pu k právu, následne sme hovorili o systéme interpretácie, pre ktorý je charakteristic-
ká využiteľnosť v anglosaskom aj kontinentálnom právnom myslení. Na jeho základe
sme potom demonštrovali možnosti, ako sa priblížiť účelu vykladanej právnej normy
prostredníctvom ekonomickej analýzy v prípadoch náhrady škody v našom prostredí.
Je bezpochyby možné namietať, že zvolené príklady sú len okrajovými problémami.
Oblastí, v ktorých môže ekonomická analýza uplatniť ako dôležitý nástroj zvyšujúci
kvalitu interpretácie a tým aj argumentácie je ale mnoho. Tak napríklad už Ústavný
súd CŠFR sa zaoberal problematikou ekonomických a sociálnych dopadov daní, keď
podľa neho je nutné, aby štát podložil svoje rozhodnutie v oblasti daní objektívnymi
a racionálnymi kritériami, pričom by nemali byť nadmerne zaťažované sociálne slab-
šie subjekty.
137
Na toto rozhodnutie nadviazala (s rozličnými výsledkami) pomerne
rôznorodá judikatúra Ústavného súdu ČR zaoberajúca sa hrdúsiacim efektom daní
a poplatkov. Tak napríklad v oblasti tzv. solárneho odvodu súd odmietol modelovať
rôzne dopady regulácie, pripustil ale, že na niektoré osoby môže mať odvod hrdúsiaci
účinok.
138
Konzekvencialistickou analýzou sa Ústavný súd zaoberal aj v prípade zdra-
135
HAMMER, Balz, DUSS, Sandra.
The „Hand rule“ as the Standard of Care in Swiss Tort Law? In:
MATHIS, Klaus(ed). Law and economics in Europe: foundations and applications. Dordrecht: Springer,
2014, pp. 178-179.
136
FEYNMAN, Richard.
The Pleasure of Finding Things Out. New York: Basic Books, 2005.
137
Nález ÚS ČSFR Pl. ÚS 22/92.
138
Nález Pl. ÚS 17/11, bod 88.