SBORNÍK 66 SVOČ 2016

349

správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť,“

a na § 247 ods. 1 OSP: „

Podľa usta-

novení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,

že

bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a

žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.“

Súd sa v odôvodnení snažil

zaradiť poľovnícke združenia do sféry verejnej správy, vychádzajúc pritom z otázky

núteného členstva v poľovníckych združeniach., ktorej relevantnosť by prichádzala do

úvahy aj v prípade športových organizácii, načo sme poukázali už vyššie. Špecifikum

športových organizácií však na rozdiel od poľovníckych združení spočíva najmä v tom,

že poľovníctvo nemožno vykonávať bez členstva v poľovníckom združení, inak by pod-

ľa § 310 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.

trestný zákon išlo o trestný čin pytliactva.

Pritom však naopak platí, že šport možno vykonávať aj bez zaradenia do športovej

organizácie (taký športovec je potom v § 4 ods. 1 zákona o športe označený za neorga-

nizovaného športovca). Ak však v praxi chce športovec vykonávať šport ako zárobkovú

činnosť, v rámci štruktúr slovenského a európskeho futbalu, musí byť v súlade s § 4

ods. 2 zákona o športe zaregistrovaný v športovej organizácií, ktorá potom prislúcha

k športovému zväzu. Možno tu teda nájsť istú analógiu s poľovníckymi združeniami

– síce rekreačne možno šport vykonávať aj bez registrácie v športovej organizácií, ale

ako profesionálny alebo amatérsky športovec možno túto profesiu vykonávať zásadne

iba ako registrovaný člen športovej organizácie – a teda aj tu nachádzame podľa nášho

názoru isté prvky núteného členstva.

Otázne však je, či ide o prvky dostatočné na

to, aby sa športové organizácie považovali za orgány záujmovej samosprávy a aby ich

rozhodnutia boli preskúmateľné v správnom súdnictve, osobitne vo vzťahu k tu skú-

maným disciplinárnym previneniam.

Záver

Záverom možno konštatovať, že na otázku zaradenia športu do verejnej alebo sú-

kromnej sféry neexistuje jednoznačná odpoveď. Poukázali sme na argumenty v pros-

pech považovania športových organizácií za subjekty záujmovej samosprávy, k čomu sa

prikláňajú aj niektoré súdne rozhodnutia. Prevažuje však stále mienka o tom, že nejde

o orgány verejnej správy. V práci sme ale poukázali nato, že právny status športových

organizácii nemá vplyv na aplikovateľnosť princípu spravodlivého procesu na discipli-

nárne konanie v oblasti športu. Tá totiž vyplýva priamo zo zákona o športe, konkrétne

z § 52 ods. 4.

Tamže.

§ 310 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. trestný zákon

: „Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľov-

níctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým,

že

bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby

čase

ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného

prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.4.2013, sp. zn.: 4So/1/2012. K podobným záverom

dospel i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 18.6.2014, sp. zn. 3Nds/2/2014, v uznese-

ní zo dňa 26.1.1999 sp. zn. NdsSž 8/98 a uznesení zo dňa 27.5.2015 sp. zn. 6Nds/1/2015.