Table of Contents Table of Contents
Previous Page  348 / 610 Next Page
Information
Show Menu
Previous Page 348 / 610 Next Page
Page Background

346

K dvojstupňovému disciplinárnemu konaniu sa vraciame pri úprave disciplinárne-

ho konania v rámci

Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu

(ďalej len „SKrZ“).

61

Premlčaciu lehotu tu disciplinárny poriadok rozlišuje iba objektívnu, ktorú stanovuje

na 12 mesiacov od spáchania disciplinárneho previnenia. Účastníci konania musia byť

oboznámení s miestom a časom konania, za účelom vykonania svojho práva, ktorým

je možnosť sa zúčastniť na pojednávaní, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam ako

i predkladať dôkazné prostriedky. Po náležitom objasnení všetkých skutočností vydá

disciplinárny orgán SKrZ rozhodnutie, ktoré sa doručuje účastníkom konania a jeho

formálne i materiálne náležitosti sú vymedzené v čl. IX ods. 2 písm. a – g. Opravným

prostriedkom je podanie odvolania na Výkonný výbor SKrZ. Odvolanie má odkladný

účinok, čo je vzhľadom na ostatné disciplinárne poriadky ojedinelé. Čo je však väčšmi

zaujímavé je to, že za odvolanie nie je v disciplinárnom poriadku SKrZ ustanovený

žiadny poplatok disciplinárny poriadok SKrZ tým vytvára najlepšiu možnosť domôcť

sa svojho práva.

Disciplinárne konanie SKrZ sa nám z hľadiska spravodlivého procesu javí ako „naj-

spravodlivejšie“. Za jediný nedostatok tu možno označiť ustanovenie Výkonného vý-

boru ako odvolacieho orgánu, ale tento jav nie je ojedinelým, preto ho nemožno pova-

žovať za veľký deficit disciplinárneho konania v krasokorčuliarskom odvetví.

Pozerajúc sa spätne na uvedené disciplinárne poriadky, vidíme, že nie všetky sú

dokonalé a takmer v každom nájdeme ustanovenia, o ktorých účelnosti možno pri-

najmenšom polemizovať. Ak sa teda vrátime k otázke, či je konanie disciplinárnych

orgánov v hore uvedených vybraných zväzoch naozaj konaním zaručujúcim dodržia-

vanie všetkých princípov spravodlivého procesu, treba upriamiť pozornosť najmä na

ustanovenia, ktoré neumožňujú nechať sa právne zastupovať – ktoré ak uznáme, že

športové organizácie a športové zväzy tvoria súčasť verejnej správy, je porušením čl. 47

ods. 2 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo každého na právnu pomoc v konaní pred súd-

mi, inými štátnymi orgánmi ako aj orgánmi verejnej správy a to od začiatku konania.

Ďalej ustanovenia, ktoré hovoria, že disciplinárne konanie je v zásade neverejné možno

považovať za porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý dáva každému právo na verejné

prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti – tu možno teda poukázať, že obmedzením

tohto práva sú i ustanovenia, ktoré hovoria, že sa koná v zásade za účasti previnilcov,

ale v dôsledku hospodárnosti môže byť konané aj bez ich prítomnosti. Keďže tieto

zásady nachádzajú vyjadrenie rovnako i na nadnárodnej úrovni, ktorú predstavuje

Európsky dohovor o ochrane ľudských právdochádza tu teda aj k porušovaniu čl. 6

tohto dohovoru, ktorý taktiež stanovuje právo na verejné prerokovanie veci.

62

61

Disciplinárny poriadok Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Dostupný na:

http://www.kraso.sk/

wp- content/uploads/2013/07/Disciplinarny-poriadok-150613.pdf

62

Zákon č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Poriadková pokuta je v športe jediným

nástrojom, ktorý má disciplinárny orgán k dispozícii na zabezpečenie riadneho priebehu konania, a teda

preto sú sadzby poriadkových pokút nastavené odstrašujúco vysoko.

práva alebo iného právneho odvetvia,

či

právny vzťah je verejnoprávny alebo súkromnoprávny. Vo vzťahu ku konaniam, v ktorých sa rozhoduje