Table of Contents Table of Contents
Previous Page  129 / 200 Next Page
Information
Show Menu
Previous Page 129 / 200 Next Page
Page Background

127

Dňa 17. apríla 2008 bol sťažovatel zatknutý v Moskve ako osoba hľadaná tadžic-

kými úradmi. Vtedy sa po prvý krát dozvedel, že proti nemu je začaté trestné stíha-

nie. Po zaistení políciou súd uvalil naň väzbu v súlade s ruským trestným poriadkom.

Následne súdy predlžovali jeho väzbu napriek viacerým neúspešným žiadostiam jeho

právneho zástupcu o prepustenie.

Dňa 20. novembra 2008 generálny prokurátor Ruskej federácie nariadil vydanie

sťažovateľa tadžickým úradom. Sťažovateľ namietal, že v Tadžikistane bol prenasledo-

vaný z politických dôvodov súvisiacich s občianskou vojnou. Súdy konajúce vo veci

tiež vypočuli zamestnancov úradu Ombudsmana Ruskej federácie, ktorí potvrdili, že

mučenie a zlé zaobchádzanie sú v Tadžikistane často praktikované. Napriek tomu do-

máce súdy nezistili dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že by bol sťažovateľ prenasledovaný

z politických dôvodov v Tadžikistane a spolahli sa na záruky, ktoré generálny prokurátor

Tadžikistanu dal v tom smere, že so sťažovatelom nebude zle zaobchádzané, ako aj na

skutočnosť, že Tadžikistan ratifikoval mnohé medzinárodné ľudskoprávne dohovory.

V júni 2008 sťažovateľ požiadal v Ruskej federácií o politický azyl, ktorá žiadosť bola

následne imigračnými úradmi zamietnutá, rovnako ako aj jeho opravné prostriedky.

V máji 2009 UNHCR prehlásil sťažovateľa za osobu, ktorá potrebuje medzinárodnú

ochranu a následne predložil imigračným úradom správu, ktorá podporovala žiadosť

sťažovateľa o azyl z dôvodu, že mu hrozí reálne riziko zlého zaobchádzania v prípade

jeho vydania do Tadžikistanu.

Sťažovateľ podal k Súdu sťažnosť podľa článkov 3 a 5 Dohovoru na tom základe,

že v prípade jeho vydania do Tadžikistanu mu hrozí reálne riziko zlého zaobchádzania

ako aj riziko svojvoľného obmedzenia osobnej slobody.

Pokiaľ ide o článok 3 Dohovoru, Súd sa najskôr zameral na zistenie všeobecnej po-

litickej situácie v Tadžikistane. Dospel k záveru, že na základe informácií z viacerých

objektívnych zdrojov, ako Výboru OSN proti mučeniu, Human Rights Watch, US

Department of State – ministerstvo zahraničných veci USA, celková situácia dodržia-

vania ľudských práv v Tadžikistane vzbudzuje obavy. Najmä, zaistené osoby častokrát

nie sú zaregistrované, nemajú prístup k právnemu zástupcovi či lekárskej starostlivosti,

pričom vyšetrovacie metódy sú vzdialené medzinárodným štandardom. Skutočnosť,

že Tadžikistan ratifikoval mnohé medzinárodné dokumenty nepostačuje k vylúčeniu

rizika zlého zaobchádzania so sťažovateľom.

Súd rovnako vzal do úvahy skutočnosť, že sú všeobecne známe prípady diskrimi-

nácie etnických Uzbekov v Tadžikistane. Sťažovateľ bol hladaný tadžickými úradmi

v súvislosti s udalosťami občianskej vojny. Ministerstvo zahraničných vecí USA má in-

formácie o tom, že niekoľko stovák politických väzňov, ktorí bojovali v tejto občianskej

vojne sú zadržiavaní v Tadžikistane. Regionálny úrad UNHCR v Moskve dospel k zá-

veru, že trestné obvinenia proti sťažovateľovi predstavujú prenasledovanie tadžickými

úradmi pre jeho politický názor, nakoľko ho dali do priamej súvislosti s protivládnymi

aktivitami z augusta 1997.