127
Dňa 17. apríla 2008 bol sťažovatel zatknutý v Moskve ako osoba hľadaná tadžic-
kými úradmi. Vtedy sa po prvý krát dozvedel, že proti nemu je začaté trestné stíha-
nie. Po zaistení políciou súd uvalil naň väzbu v súlade s ruským trestným poriadkom.
Následne súdy predlžovali jeho väzbu napriek viacerým neúspešným žiadostiam jeho
právneho zástupcu o prepustenie.
Dňa 20. novembra 2008 generálny prokurátor Ruskej federácie nariadil vydanie
sťažovateľa tadžickým úradom. Sťažovateľ namietal, že v Tadžikistane bol prenasledo-
vaný z politických dôvodov súvisiacich s občianskou vojnou. Súdy konajúce vo veci
tiež vypočuli zamestnancov úradu Ombudsmana Ruskej federácie, ktorí potvrdili, že
mučenie a zlé zaobchádzanie sú v Tadžikistane často praktikované. Napriek tomu do-
máce súdy nezistili dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že by bol sťažovateľ prenasledovaný
z politických dôvodov v Tadžikistane a spolahli sa na záruky, ktoré generálny prokurátor
Tadžikistanu dal v tom smere, že so sťažovatelom nebude zle zaobchádzané, ako aj na
skutočnosť, že Tadžikistan ratifikoval mnohé medzinárodné ľudskoprávne dohovory.
V júni 2008 sťažovateľ požiadal v Ruskej federácií o politický azyl, ktorá žiadosť bola
následne imigračnými úradmi zamietnutá, rovnako ako aj jeho opravné prostriedky.
V máji 2009 UNHCR prehlásil sťažovateľa za osobu, ktorá potrebuje medzinárodnú
ochranu a následne predložil imigračným úradom správu, ktorá podporovala žiadosť
sťažovateľa o azyl z dôvodu, že mu hrozí reálne riziko zlého zaobchádzania v prípade
jeho vydania do Tadžikistanu.
Sťažovateľ podal k Súdu sťažnosť podľa článkov 3 a 5 Dohovoru na tom základe,
že v prípade jeho vydania do Tadžikistanu mu hrozí reálne riziko zlého zaobchádzania
ako aj riziko svojvoľného obmedzenia osobnej slobody.
Pokiaľ ide o článok 3 Dohovoru, Súd sa najskôr zameral na zistenie všeobecnej po-
litickej situácie v Tadžikistane. Dospel k záveru, že na základe informácií z viacerých
objektívnych zdrojov, ako Výboru OSN proti mučeniu, Human Rights Watch, US
Department of State – ministerstvo zahraničných veci USA, celková situácia dodržia-
vania ľudských práv v Tadžikistane vzbudzuje obavy. Najmä, zaistené osoby častokrát
nie sú zaregistrované, nemajú prístup k právnemu zástupcovi či lekárskej starostlivosti,
pričom vyšetrovacie metódy sú vzdialené medzinárodným štandardom. Skutočnosť,
že Tadžikistan ratifikoval mnohé medzinárodné dokumenty nepostačuje k vylúčeniu
rizika zlého zaobchádzania so sťažovateľom.
Súd rovnako vzal do úvahy skutočnosť, že sú všeobecne známe prípady diskrimi-
nácie etnických Uzbekov v Tadžikistane. Sťažovateľ bol hladaný tadžickými úradmi
v súvislosti s udalosťami občianskej vojny. Ministerstvo zahraničných vecí USA má in-
formácie o tom, že niekoľko stovák politických väzňov, ktorí bojovali v tejto občianskej
vojne sú zadržiavaní v Tadžikistane. Regionálny úrad UNHCR v Moskve dospel k zá-
veru, že trestné obvinenia proti sťažovateľovi predstavujú prenasledovanie tadžickými
úradmi pre jeho politický názor, nakoľko ho dali do priamej súvislosti s protivládnymi
aktivitami z augusta 1997.




