Table of Contents Table of Contents
Previous Page  162 / 300 Next Page
Information
Show Menu
Previous Page 162 / 300 Next Page
Page Background

160

ͷ. Úvod

Ľudské práva prislúchajú fyzickým a právnickým osobám ako určitá miera autonó-

mie voči suverénnemu štátu a na druhej strane ako ochrana a stanovenie hraníc voči

ďalším súkromným a fyzickým osobám. Rovnako to platí pre súkromných aktérov na

území konkrétneho štátu. Štát ako pôvodný subjekt medzinárodného práva je povinný

zabezpečiť reguláciu a ochranu právnych vzťahov z oblasti ľudských práv, ktoré mu vy-

plývajú z

ius cogens a ius dispositivum

(zmluvné záväzky a medzinárodná obyčaj). V zá-

ujme precizovania konkrétnejších práv a povinností sa vytvárajú špeciálne medzinárod-

né právne režimy, ktoré sledujú vlastný cieľ (ochrana ľudských práv, podpora a ochrana

zahraničných investorov) zaviazanými sú štáty, ktoré tvoria tento právny režim, a ktoré

cez svoje štátne orgány plnia tieto záväzky navonok. Tak dochádza ku fragmentácií me-

dzinárodných záväzkov, ktorých plnenie môže sledovať protichodné ciele. V prípade

tvrdenia, že došlo k porušeniu konkrétnych medzinárodných záväzkov konanie štátu

môže podliehať preskúmaniu judiciálnymi alebo kvázijudiciálnymi orgánmi, ktoré

dohliadajú na dodržiavanie zmluvných záväzkov v jednotlivom špeciálnom režime.

Ak však, ako bude v príspevku uvedené, v prípade ak v konaní o preskúmaní zod-

povednosti štátu za protiprávne konanie v rozpore so záväzkami špeciálneho režimu

má judiciálny alebo kvázijudiciálny orgán zvážiť záväzok z cudzie špeciálneho režimu,

vzniká kontroverzia. V prípade medzinárodnej investičnej arbitráže, tribunál zhodnotí,

či štát svojím konaním v prospech medzinárodných záväzkov životného prostredia,

ľudských práv, verejného zdravia sa zachoval správne pri zaobchádzaní so zahraničným

investorom na svojom území. To núti pred investičným tribunálom reflektovať povin-

nosť plniť záväzky (

non-investment obligations

) neinvestičných špeciálnych právnych

režimov. Ale nie vždy je implementácia neinvestičných záväzkov bezchybná ak štát

nemá dostatočne rozvinuté právne prostredie, ktoré ráta aj s ochranou zahraničného

investora a na druhej strane aj s ochranou ľudských práv a v prípade kolízie primerane

prihliada na záujmy oboch skupín aktérov.

Príspevok ďalej rozoberá obsah základnej právnej úpravy ľudských práv s ohľadom

na právo domorodých kmeňov a zahraničných investícií.

Následne sú uvedené príklady snahy vymôcť odškodnenie za činnosť zahraničného

investora a ich napadnutie cez arbitrážne konanie. Taktiež sa rozoberá asymetrický

vzťah medzi systémom ľudských práv a investičným právom, v oblasti neefektívnosti

vynútenia záväzkov štátu a absenciou priamych ľudskoprávnych záväzkov zahranič-

ných investorov. Na záver je podaný výpočet riešení, ktoré môžu prispieť k čiastočné-

mu zmierneniu kolízie zahraničných investorov a domorodých kmeňov.

͸. Hlavní aktéri (zahraničný investor, štát, domorodé kmene)

Pri kolízii investičného režimu a ľudskoprávneho režimu pôvodných kmeňov sú prí-

tomní najmenej traja hlavní aktéri: štát, na jeho území zahraničný investor s umiestne-