SLP 07 (2014)

166 / 300

164
Jednotná definícia pôvodných obyvateľov v súčasnosti neexistuje.6 Pre potreby tohto
príspevku budeme vychádzať z definície v článku 1 Dohovoru Medzinárodnej orga-
nizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách č. 169:
„This Convention applies to:
(a) tribal peoples in independent countries whose social, cultural and economic con-
ditions distinguish them from other sections of the national community, and whose status
is regulated wholly or partially by their own customs or traditions or by special laws or
regulations;
(b) peoples in independent countries who are regarded as indigenous on account
of their descent from the populations which inhabited the country, or a geographical region
to which the country belongs, at the time of conquest or colonisation or the establishment of
present state boundaries and who, irrespective of their legal status, retain some or all of their
own social, economic, cultural and political institutions“.7
Dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve
na svojom 76. zasadnutí 27. júna 1989. Dohovor nadobudol platnosť 5. septem-
bra 1991. Tento dohovor reviduje Dohovor MOP o ochrane a integrácii domorodého
obyvateľstva a iných kmeňov a polokmeňov v nezávislých krajinách č. 107 z roku 1957.
Uvedený dohovor ratifikovalo dovedna 22 krajín.8 Jedná sa najmä o krajiny Strednej
a Južnej Ameriky. Vzhľadom na nízky počet zmluvných štátov je dôležitá otázka, či
práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z Dohovoru č. 169 sú súčasťou medzinárodného
obyčajového práva. V prípade Grand River Enterprises et al. v. Spojené štáty,9 sa Kanada
vrátane USA vyjadrili zamietavo k možnosti, že obsah Dohovoru č. 169 má charakter
obyčaje. USA pripustilo, že len niektoré pravidlá nadobudli obyčajový charakter.10 Ak
v prípade investičného sporu je len hosťujúci štát stranou Dohovoru č. 169, tak po-
tom je zodpovedný za prípadné porušenie svojich záväzkov. Druhá nezmluvná strana
zodpovedá len za pravidlo, ktoré tvorí opinio iuris a usus longaevus. V takom prípade
aby zmluvný štát neporušil svoj záväzok musí plniť záväzky z Dohovoru č. 169, a to
formou vnútroštátnej implementácie.
V danom prípade ostáva pre domorodé a kmeňové obyvateľstvo možnosť napad-
núť žalobou vlastný štát, za neplnenie medzinárodných záväzkov, ktoré mu vyplývajú
6 GAZZINI, T., YANNICK, R.: Foreign investment with a human face, with special reference to
indigenous peoples’ rights. In: HOFMANN, R., TAMS, C. (eds.): International Invesmtnet Law and Its
Others. Baden-Baden: Nomos, 2012, s. 16.
7 ILO, Convention concerning Indigenous and Tribal Peoples in Independent Countries C-169 (Entry
into force: 05 Sep 1991) Adoption: Geneva, 76th ILC session (27 Jun 1989) (Technical Convention).
8 International Labor Organization, Indigenous and Tribal Peoples Convention, 1989 (No. 169), URL:
:11300:0::NO:11300:P11300_INSTRUMENT_
ID:312314 (prístup k 1. 9. 2014).
9 Grand Enterprises et al. v. United States, Final Award, 12 January 2011.
10 GAZZINI, T., YANNICK, R., op. cit., s. 19.