SLP 07 (2014)

169 / 300

167
dosiahnutiu cieľa ochrany ľudských práv riskuje, že tribunál spochybní spôsob akým
bolo štátne opatrenie uskutočnené a dojde k určeniu zodpovednosti štátu a k povinnosti
odškodniť investora. Rovnako môže investičný tribunál spochybniť súdne konanie proti
zahraničnému investorovi pred vnútroštátnymi súdmi ako v prípade Chevron v. Ekvádor,
keď zahraničný investor dosiahol, aby súdne konanie proti materskej firme v USA bolo
zamietnuté ako forum non conveniens, z dôvodu, že ekvádorský právny systém posktu-
je dostatočné záruky pre prejednanie náhrady škody domorodých obyvateľov. Uvedené
súdne konanie bolo následne napadnuté cez investičnú arbitráž.
Motivácia štátu vyhnúť sa úhrade finančných prostriedkov za porušenie medzinárodnej
investičnej dohody môže predbiehať záujem o plnenie záväzkov z ochrany domorodých
kmeňov. V prípade amerického kontinentu je možné napadnúť konanie alebo nekona-
nie štátu prostredníctvom regionálne systému ľudských práv. V rámci Medziamerického
súdu a komisie Organizácie amerických štátov bolo rozhodnutých niekoľko prípadov
zásahu do práv domorodých kmeňov. V uvádzanom systéme je ale otázna vynútiteľnosť
záväzkov vyplývajúcich z regionálnych ľudskoprávnych záväzkov.15 Uvedená skutočnosť
neprispieva k zmierneniu tlaku, ktorý môže vyvolať náznak hrozby začatia rozhodcov-
ského konania. Takým prípadom bolo opatrenie Indonézskej vlády v roku 2002, keď
v dôsledku hrozby hromadnej investičnej žaloby musela vláda prisľúbiť zákaz povrcho-
vého ťažby tým, že zmenila status ochranných lesov na lesy pre hospodárske využitie.16
Keďže doterajšie medzinárodné právo domorodých kmeňov nemá ako celok charak-
ter medzinárodnej obyčaje, riešením sa môže javiť opätovné dojednanie investičných
dohôd a vyváženie neinvestičných záväzkov ako je ochrana životného prostredia a ľud-
ských práv. Uvedené plánuje Indonézska vláda a to zámerom zrušiť svojich 67 investič-
ných dohôd a prehodnotiť a dojednať vyváženejšie investičné dohody.17 To by vytvorilo
garanciu autonómie pri štátnych opatreniach vo verejnom záujme, ak sa zachová zá-
konný postup a štandard zaobchádzania podľa medzinárodného práva.
Čo sa týka zahraničných investorov, ich správanie nie je priamo regulované v me-
dzinárodnej investičnej dohode. Mieru ochrany zahrničných investorov by bolo mož-
né podmieniť spoločenskou zodpovednosťou podnikov (corporate social responsibility ).
Investor by musel spĺniť kritéria uvedené v neštátnych soft law inštrumentoch, a kto-
rých dodržiavanie by muselo podliehať nestrannému monitoringu a mohlo byť zohľad-
nené v rozhodcovskom konaní.
15 FOSTER, G.: Foreign Investment and Indigenous Peoples: Options for promoting equilibrium between
economic development and indigenous rights. In: Michigan Journal of International Law, 2012, vol. 33,
no. 4, s. 659.
16 GROSS, S.: Inordinate Chill: BITS, Non-NAFTA MITS and Host-State Regulatory Freedom - An
Indonesian Case Study. In: Michigan Journal of International Law, 2003, vol. 24, s. 1, URL: http://works.
17 TRAKMAN, L., SHARMA, K.: Indonesia’s Termination of the Netherlands Indonesia BIT: Broader
Implications in the Asia Pacific?, URL: (29. 9. 2014).