82 / 100
82
| Tescoma magazín
cukráreň, ktorú donedávna naši zákazníci
poznali pod menom Lagúna. Teraz firma
nesie naše meno – Olajos.
Čím ste si jeden druhého získali?
Mariana:
Tomáša obdivujem ako človeka,
má presný cieľ a vie, za čím ide. Stále sa
vzdeláva. Je citlivý, so zmyslom pre spra-
vodlivosť, vo všetkom hľadá tú najlepšiu
cestu. Zatiaľ čo ja som emotívnejší typ,
on berie veci viac s rozumom. O tom, čo
robí a čo cíti, zbytočne veľa nerozpráva.
Ani svoj vzťah ku mne neprejavuje veľmi
slovami, ktoré my ženy tak rady počúva-
me. Dokazuje to každý deň tým, čo robí
pre mňa a pre našu rodinu.
Tomáš:
Vzťah nie je o tom, koľko tomu
druhému povieme „otrepaných“ fráz.
Môžu to byť len reči... Tie treba podložiť
každodennými malými činmi. Bez nich aj
stokrát vyslovené „ľúbim ťa“, môže byť len
fraškou.
Ako sa dopĺňate v práci?
Tomáš:
Zo začiatku sme možno tro-
cha medzi sebou súťažili, teraz sa skôr
dopĺňame. Nie nadarmo sme si za farbu
svojej firmy a loga zvolili bielu a čier-
nu. Charakterizuje nás Jin a Jang ako
nerozdeliteľná časť nášho ja. Ja som ten
čierny a Marianka je biela. Má v sebe
iskru, ktorá má zapálila... A ja som teraz
ten, ktorý je viac zapálený. Nad každým
nápadom spoločne premýšľame, každé
rozhodnutie predebatujeme. Raz som
viac nadšený ja, raz ona. Hľadáme... až
nájdeme konečné riešenie. Niekde som
čítal, že za každým veľkým mužom stojí
veľká žena. To je kľúč k nášmu úspechu.
Sme silné duo. Neexistuje môj príbeh,
tvoj príbeh, ale náš príbeh.
Mariana:
Medzi nami je stále istá rivalita,
ale napriek tomu, že sme spolu denno-
denne už dvadsať rokov, nikdy sme sa
nepohádali. Podporujeme sa a posúva-
me sa navzájom.
Kto je krkom vašej firmy?
Tomáš:
Ja som hlava, Marianka s tou hla-
vou hýbe. Otázkou je, čo je dôležitejšie –
mať hlavu alebo krk? Každá šikovná žena
dostane svojho muža, kam potrebuje.
Napriek tej vzájomnej harmónii nie
je jednoduché viesť firmu s toľkými
zamestnancami. Ako máte rozdelené
svoje úlohy?
Tomáš:
Donedávna sme robili všetci
všetko. Ale najmä za ostatný rok, kedy sa
naša firma ešte rozrástla, je nutné špecia-
lizovať sa na niektoré činnosti. Mať svoju
ekonómku, právnika, manažéra, šoféra...
Súčasných tridsať zamestnancov by som
rád rozšíril na sto. Pri tom množstve
práce sa nedá byť aj kreatívny, skúšať nové
receptúry a popri tom rozvážať tovar. Ale
ak treba, ešte aj teraz zaskočím za šoféra
i za predavačku v cukrárni...
Od klasického cukrárenského sortimentu
ste sa pred niekoľkými rokmi posunuli
o kus ďalej. Čím sa odlišujete od cukrární
v okolí?
Tomáš:
Začínali sme s „klasikou“ – tor-
ty, krémeše, veterníky, punčové rezy...
Nestačilo mi, hľadal som nové recepty
a začal som sa učiť od tých najlepších.
Francúzskych cukrárov, ktorí udávajú
svetu nové trendy, doposiaľ nikto nepre-
konal. Francúzska škola bola pre mňa
veľkou inšpiráciou. Vďaka spolupráci
s Maďarským cukrárskym zväzom, kde
navštevujem kurzy a školenia, sme na náš
trh uviedli luxusné francúzske dezerty
vyrobené z kvalitných čerstvých surovín
bez polotovarov. Dali sme sa na náročnej-
šiu cestu, aj keď kvalita a prácnosť týchto
dezertov sa odráža vo vyššej cene. Čakala
nás dlhá cesta, aby sme naučili aj našich
zákazníkov dôverovať im. Naši „Francúzi“
podľa originálnych receptov nielen že
vyzerajú lákavo na pohľad, ale sú to na-
ozaj aj kvalitné a chutné dezerty. Najskôr
sme za týždeň predali sotva 30 kusov,
teraz ich týždenne vyrobíme okolo 1500
kusov v pätnástich príchutiach. Okrem
nich pečieme okolo 40 druhov klasických
zákuskov, ktoré stále obmieňame.
Aké suroviny používate pri výrobe fran-
cúzskych dezertov?
Tomáš:
Ctíme si reštaurácie, kde si sami
vyrábajú cestoviny, pečú svoj chlieb, varia
poctivý vývar... Napriek tomu, že v pred-
príprave je veľa prácnosti, aj my ideme
touto cestou. Ručne vyrábame čokoládo-
vé mousse – penu z kvalitných surovín
bez prídavných látok: cukor, čerstvé žĺtky,
35 percentnú smotanu 55–72 percentnú
čokoládu. Týždenne rozbijeme okolo