75 / 300
73
ky namietajú, všetky subjekty oprávňujú k dovolávania sa nápravy za ich porušenie.
Súčasný stav praxe štátov a medzinárodných súdov naznačuje, že niektoré z ľudsko-
právnych
erga omnes
noriem dosiahli kogentný charakter, ktorý znemožňuje subjek-
tom vyhnúť sa pôsobeniu takýchto noriem. Takéto normy nemožno zrušiť, spôsobujú
neplatnosť právneho aktu, ktorý je s nimi v rozpore, a nemožno ich ani trvalo namietať
s cieľom vymaniť sa spod ich účinku. Nederogovateľnosť ľudských práv, ako je tomu
pri práve na život, zákaze mučenia a otroctva či zákaze retroaktivity v trestnom práve,
pritom býva častým vodítkom na určenie ich kogentného statusu, nemôže byť však
výlučným. Prax medzinárodného spoločenstva v súčinnosti s
opinio iuris
ukazujú, že aj
zákaz genocídy, apartheidu a rasovej diskriminácie, princíp
non-refoulement
, sebaurčo-
vacie právo národov, zákaz trestu smrti pre mladistvých a niektoré pravidlá humanitár-
neho práva požívajú charakter
ius cogens
.
Ak sa ochrana týchto ľudských práv dostane do rozporu s iným záväzkom štátu,
napríklad s takým, ktorý mu vyplýva z Charty OSN a teda z rezolúcií Bezpečnostnej
rady, ľudskoprávna kogentná norma dostane prednosť. Súčasný stav medzinárodného
práva totiž naznačuje smerovanie, podľa ktorého síce primárne k takémuto stretu ne-
môže dôjsť, avšak v prípade, ak by sa tak stalo, teda v prípade zreteľného vzájomného
konfliktu kogentná norma preváži aj nad ustanovením článku 103 Charty.