72 / 300
70
pripustiť, že možnosť derogácie konkrétneho práva zakotvená v konvencii bráni vní-
maniu tejto ľudskoprávnej normy ako kogentnej, vzhľadom na definíciu v článku 53
Viedenského dohovoru.
Prax štátov ukazuje, že za kogentné normy medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti
považuje jednak normy, ktoré chránia štáty a atribúty ich suverenity, a jednak normy,
ktoré chránia základné ľudské práva: teda zákaz agresie a použitia sily, zákaz otroctva,
genocídy,
49
mučenia, rasovej diskriminácie a apartheidu,
50
základné princípy humanitár-
neho práva a sebaurčovacie právo národov.
51
K uvedeným možno priradiť i zákaz trestu
smrti pre mladistvých
52
, zákaz vrátenia osoby na územie štátu, kde hrozí riziko, že bude
mučená (
non-refoulement
)
53
a právo na život.
54
Ako pre
erga omnes
tak aj pre kategóriu
ius
cogens
platí, že „výpočet“ týchto noriem nie je nikdy konečný a podlieha vývoju.
Podstatnou je i otázka, aké právne dôsledky prináša so sebou skutočnosť, že určitá
ľudskoprávna norma má kogentný charakter. Odpoveď sa odráža od účinkov normy
všeobecného medzinárodného práva ako takej: pôsobí
erga omnes
, a teda reflektuje
spoločný záujem medzinárodného spoločenstva ako celku, jej porušením nastupuje
špeciálny režim medzinárodnej zodpovednosti
55
a
ius standi
akéhokoľvek štátu vrátane
jeho vlastnej jurisdikcie (tzv. univerzálna jurisdikcia), avšak bez narušenia pravidla sú-
hlasu s jurisdikciou medzinárodného rozhodovacieho orgánu
56
či prelomenia imunity
štátu.
57
Oproti inej
erga omnes
norme má však ešte dva atribúty: poprvé, akúkoľvek
zmluvu alebo právny akt jej odporujúci zneplatňuje od samého začiatku
58
a podruhé,
49
Armed Activities on the Territory of Congo (Congo v. Rwanda), Jurisdiction and Admissibility
, I.C.J. Reports
2006, para. 64.
50
Prosecutor v. Furundžija
, ICTY, Trial Chamber, Judgment of 10 December 1998, paras. 148-150. Pozri
aj: WET de, E.: The Prohibition of Torture as an International Norm of jus cogens and Its Implications
for National and International Customary Law. In:
European Journal of International Law,
Vol. 15, No. 1,
2004, s. 97-121.
51
Pozri Draft Articles on responsibility of States for Internationally Wrongful Acts, with commentaries,
Yearbook of the International Law Commission
, 2001, Part Two, commentary to Article 26, paras. 4-6.
52
Inter-American Commission on Human Rights, Res. no. 3/87, Case 9647, In
Inter-American Yearbook
on Human Rights
1987, s. 260 – 328. Pozri aj UN Economic and Social Council, Res. no. 1984/50 on
Safeguards Guaranteeing Protection of the Rights of Those Facing the Death Penalty
; UN Commission on
Human Rights, Res. no. 2003/67, 2004/67. Pozri aj Dohovor o právach dieťaťa (1989), čl. 37 a).
53
Report of the UN High Commissioner for Refugees, Suppl. no. 12, UNHCR Reports to General
Assembly, 13 September 1985, U.N. Doc. A/40/12 (1985): “Due to its repeated reaffirmation at the
universal, regional and national levels, the principle of
non-refoulement
has now come to be character-
ized as
a
peremptory norm of international law”; Pozri aj ALLAIN, J.: The Jus Cogens Nature of Non-
refoulement. In
International Journal of Refugee Law
, Vol. 13, No. 4, 2001, s. 533-558.
54
PARKER, s. 431; TERAYA, K.,
op. cit.
, s. 927.
55
Pozri Články o zodpovednosti štátov, čl. 40 a nasl. (Draft Articles on responsibility of States for
Internationally Wrongful Acts, with commentaries,
Yearbook of the International Law Commission
, 2001,
Part Two).
56
Porov. ale
Barcelona Traction case
, I.C.J. Reports 1970, p. 325 (Judge J. Ammoun, Separate Opinion).
57
Jurisdictional Immunities case (Germany v. Italy)
, I.C.J. Reports 2012.
58
Článok 53 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969).