68 / 300
66
byť prelomená aktívnym konaním subjektu, ktorý konštantne a systematicky namieta
proti vznikajúcej obyčajovej norme (je tzv. trvalým odporcom,
persistent objector
).
26
Otázkou zostáva, či všetky ľudské práva možno vnímať ako súčasť všeobecného medzi-
národného práva, pôsobiaceho
erga omnes
. Ako bolo spomenuté vyššie, Medzinárodný
súdny dvor označil určité medzinárodnoprávne záväzky za také, na ktorých dodržia-
vaní má záujem celé medzinárodné spoločenstvo.
27
K takým podľa Súdu patrí zákaz
genocídy,
28
„princípy a normy týkajúce sa základných práv človeka, vrátane ochrany
pred otroctvom a rasovou diskrimináciou“,
29
sebaurčovacie právo národov
30
a nie-
ktoré pravidlá humanitárneho práva.
31
Súd teda limitoval
erga omnes
povahu na tie
ľudské práva človeka, ktoré sú „základné“ („
basic
“). Uvedené však treba interpretovať
v dvoch kontextoch. Poprvé, formulácia pochádza z roku 1970 a nebola konečná. Súd
totiž nevylúčil, že výpočet týchto práv podlieha vývoju.
32
Podruhé, Súd charakteri-
zoval záväzky
erga omnes
predovšetkým ako tie, „na ochrane ktorých má záujem celé
medzinárodné spoločenstvo“. Determinantom povahy
erga omnes
je teda všeobecný
právny záujem, a ten sa nevyhnutne a neustále vyvíja spolu s meniacimi sa potrebami
a hodnotami medzinárodného spoločenstva ako celku. Je teda vskutku možné, že tento
vývoj dosiahne taký stupeň (ak už aj nedosiahol
33
), že všetky ľudské práva, resp. ľudské
práva všeobecne, budú v spoločnom právnom záujme medzinárodného spoločenstva
a budú ním vnímané ako práva a záväzky majúce účinok voči všetkým. Pravdepodobne
akceptovateľným môže byť v súčasnosti záver, že ľudské práva, ktoré sú inkorporova-
26
BYERS, M.,
op. cit.
, s. 233.
27
Barcelona Traction
case
(1970),
op. cit.
28
Reservations to the Convention on Genocide, Advisory Opinion
, I.C.J. Reports (1951), p. 12: „Dohovor bol
zjavne prijatý čisto pre humanitárny a zušľachtilý (
civilizing
) účel … v takomto dohovore niet vlastných
záujmov zmluvných strán; všetky zmluvné strany tu majú jeden spoločný záujem, to jest dosiahnutie toh-
to vysokého cieľa, ktorý je raison d’etre Dohovoru. V takomto type zmlúv nejde o poskytovanie indivi-
duálnych výhod a nevýhod zmluvným stranám, ani o dokonalú zmluvnú rovnováhu práv a povinností“.
Pozri aj:
Case Concerning Application of the Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of
Genocide
, I.C.J. Reports 1996, para. 31.
29
Barcelona Traction case
(1970), paras. 33-34. Pozri aj Human Rights Committee, General Comment
no. 31 (2004), no. U.N. Doc. CCPR/C/21/Rev.1/Add.13 (2004), para. 2.
30
East Timor (Portugal v. Australia)
, Judgment, I.C.J. Reports 1995, para. 29.
Legal Consequences of
Palestinian Wall
, Adv. Opinion, I.C.J. Reports 1994, para. 88.
31
Legality of the Threat or Use of Nuclear Weapons,
Adv. Opinion, I.C.J. Reports 1996, para. 79;
Legal
Consequences of Palestinian Wall,
Adv. Opinion, I.C.J. Reports 1994, para. 155.
32
Barcelona Traction case
(1970), para. 34. Súd použil exemplifikatívny výpočet práv vo vtedy súčasnom
medzinárodnom práve a poznamenal, že tieto práva sa stali súčasťou všeobecného medzinárodného práva,
kým iné sú dané medzinárodnými zmluvami kvázi-univerzálneho charakteru („
some of the ... rights ...
have entered into the body of general international law ...; others are conferred by international instruments of
a universal or quasi-universal character
“).
33
The South West Africa Cases (Ethiopia v. Saudi Arabia; Liberia v. South Africa)
, Judgment, I.C.J. Reports
1966, p. 6, s. 298
,
Judge Tanaka,
dissenting: “If we can introduce in the international field a category of
law, namely
jus cogens
, … a kind of imperative law which constitutes the contrast to the
jus dispositivum
, …
surely the law concerning the protection of human rights may be considered to belong to the
jus cogens
”.