73 / 300
71
nemožno systematickým namietaním vylúčiť jej účinok – koncept trvalého odporcu
(
persistent objector
) sa tu teda neuplatňuje.
59
. Prednostná aplikácia podľa ͷͶ Charty OSN
Článok 103 Charty OSN stanovuje, že v prípade konfliktu záväzku vyplývajúceho
z Charty a záväzku vyplývajúceho z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, má závä-
zok z Charty prednosť.
60
Uvedené nie je
stricto sensu
otázkou hierarchie a nenaznačuje
umiestnenie týchto záväzkov v medzinárodnoprávnom poriadku – nakoľko Charta
OSN narozdiel od kogentnej normy nespôsobuje neplatnosť odporujúcej zmluvy – ale
indikuje len tzv. prednosť v aplikácii. Nemožnosť aplikácie (
inapplicability
) a auto-
matická neplatnosť pravidla (
voidness ipso facto
), ktoré je v rozpore s
ius cogens
, môžu
pokojne existovať každá vlastným režimom. Otázku stretu týchto dvoch mechaniz-
mov možno
takmer
vylúčiť. Komisia OSN pre medzinárodné právo sa vo svojej práci
zaoberala aj otázkou hierarchie a konfliktu medzi normami medzinárodného práva.
V záveroch Študijnej skupiny pre fragmentáciu medzinárodného práva dospela k tvr-
deniu, že „Charta OSN požíva univerzálnu akceptáciu zo strany štátov, a teda konflikt
medzi normou
ius cogens
a Chartou možno len ťažko očakávať“.
61
Podľa nej všetky
orgány OSN, a teda aj Bezpečnostná rada, majú konať v súlade s cieľmi a zásadami
OSN, ktoré zahŕňajú aj práva povahy
ius cogens
. Práve rezolúcie Bezpečnostnej rady
OSN prijímané ako proti-teroristické, tzv. cielené sankcie (
smart sanctions
), boli totiž
v ostatných rokoch v centre pozornosti pre ich možný rozpor s ochranou ľudských
práv. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, prijímaná podľa kapitoly VII Charty, ktorá
vyžaduje od štátov implementáciu sankcií voči osobám podozrivým z ich napojenia na
teroristické skupiny, zaväzuje členské štáty OSN napríklad k tomu, aby konkrétnym
osobám zmrazili ich bankové účty a uvalili na nich cestovné embargo. Také sankcie
však odporujú ľudskoprávnym záväzkom, ktoré štátom vyplývajú z ich ústav alebo
medzinárodných zmlúv.
62
Spomenutý postoj Komisie ako aj vývoj judikatúry nazna-
čujú v tomto smere „prezumpciu zákonnosti“ rezolúcií Bezpečnostnej rady vo vzťahu
k ľudským právam.
63
Lauterpacht však v tejto súvislosti poznamenal:
59
Pozri napr. BYERS, M.,
op. cit.
, s. 217 a s. 222, kde ako príklad spomína reakciu medzinárodného spo-
ločenstva na bývalé rasistické režimy v Južnej Afrike; SCHEININ, M.,
op. cit.
, s. 30.
60
„In the event of a conflict between the obligations of the Members of the United Nations under the
present Charter and their obligations under any other international agreement, their obligations under
the present Charter shall prevail.“
61
Report of the Study Group of the International Law Commission, Fragmentation of international law:
Difficulties arising from the diversification and expansion of international law, U.N. Doc. A/CN.4/L.702
(2006), para. 40 of the conclusions.
62
Pozri napr. rezolúcie BR OSN č. 1267 (1999), č. 1989 (2011). Pozri aj prípad
Yassin Abdullah Kadi v.
Council of the EU and Commission of the European Communities
, Court of First Instance of the European
Communities, Case no. T-315/01, Judgment of 21 September 2005, paras. 226 a nasl. Podobne prípad:
ECtHR,
Al-Jedda v. The United Kingdom
, Appl. No. 27021/08, Judgment, 7 July 2011.
63
ECtHR,
Al-Jedda case
,
op. cit.
, paras. 102 a 109. Pozri aj súvisiaci komentár o prezumpcii „human-rights-
-friendly“ rezolúcií BR OSN: RIŠOVÁ, M.: Tracing the Modus Vivendi between State Obligations under