SLP 07 (2014)

74 / 300

72
„Inštitút ius cogens pôsobí nadradene voči obyčajovému medzinárodnému právu i voči zmlu-
ve. Možnosť, ktorú článok 103 Charty dáva Bezpečnostnej rade v prípade konfliktu medzi jej
rozhodnutím a účinným zmluvným záväzkom, sa nemôže – z pohľadu jednoduchej hierarchie
noriem – aplikovať na konflikt medzi rezolúciou Bezpečnostnej rady a ius cogens.“64
De Schutter dodáva, že v prípade konfliktu ius cogens normy a Charty OSN (teda
aj rozhodnutí orgánov OSN prijímaných na jej základe) preváži nadradenosť kogent-
nej normy. Článok 103 Charty OSN je podľa neho len „ustanovením obsiahnutým
v zmluve, ktorá zakladá medzinárodnú organizáciu, nech akokoľvek unikátna je jej
povaha: nemožno ho teda rovnako ako akékoľvek iné zmluvné pravidlo aplikovať, ak
odporuje norme ius cogens “.65
͹. Závery
Ľudské práva výrazne zmenili charakter medzinárodnoprávnych vzťahov: z klasic-
kého bilaterálneho modulu založeného na vzájomnej reciprocite sa vzťahy pretavili
jednak do multilaterálnej podoby, kde záväzok každého jedného korešponduje právam
všetkých, a zároveň do podoby vertikálnej, kde tradičnú reciprocitu vystriedal hodno-
tový prístup v prospech tretieho – jednotlivca. V medzinárodnom práve sa za posledné
dekády – či už ako dôsledok alebo ako predpoklad týchto zmien – začal utvárať tzv.
medzinárodnoprávny verejný poriadok (international public order), v ktorom sa pri-
orita spoločného záujmu a hodnôt prejavuje hierarchiou noriem. Jeho súčasťou sú aj
normy všeobecného práva pôsobiace erga omnes, na ktorých dodržiavaní má právny
záujem celé medzinárodné spoločenstvo, a z ktorých niektoré kogentne nepripúšťajú
derogáciu.
Základné ľudské práva, pri ktorých prax a opinio iuris štátov dosvedčujú spoločný
záujem celého medzinárodného spoločenstva na ich ochrane, sú súčasťou všeobecného
medzinárodného práva: zaväzujú všetky subjekty, okrem tých, ktoré ich systematic-
the United Nations Charter and under the Regional Human Rights Instruments: Reflections on Al-Jedda
Decision. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae, tom. 32, č. 1, op. cit. , s. 243-255.
64 Case Concerning Application of the Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of Genocide,
I.C.J. Reports 1993, Judge ad hoc Lauterpacht, para. 100.
65 SCHUTTER de, O., op. cit., s. 49. Podobne i iní autori: THALLINGER, G.: Sense and Sensibility
of the Human Rights Obligations of the United Nations Security Council, In ZaöRV, vol. 67, op.
cit., s. 1015-1040, s. 1028: „… [prednosť článku 103] by sa za žiadnych okolností nemala dotýkať
ľudskoprávnych noriem, ktoré dosiahli status ius cogens.“; TZANAKOPOULUS, A.: Collective Security
and Human Rights. In: Vidmar, J., Wet de, E. (eds.), Hierarchy in International Law: The Place of Human
Rights. Oxford: Oxford University Press, 2012, s. 42-70, s. 42: „… článok 103 vytlačí ( supersede) všetko
okrem ius cogens“; VIDMAR, J: Norms Conflicts and Hierarchy in International Law. In Hierarchy in
International Law: The Place of Human Rights. Oxford: Oxford University Press, 2012, s. 13-41, s. 21:
„Kapitola VII Charty nedáva Bezpečnostnej rade carte blanche, aby žiadala od štátov čokoľvek, teoreticky
i spáchanie genocídy“; AKANDE, D.: The Security Council and Human Rights: What is the Role of
Article 103 of the Charter? In Blog of the European Journal of International Law, 30 March 2009, dostup-
ný na
-the-charter/ [1. September 2014].