146 / 300
144
ni kritike (prichádzajúcej zo všetkých strán) predovšetkým argumentom, že misia už
prakticky odovzdala všetky svoje úlohy do rúk kosovských úradov, resp. iných me-
dzinárodných organizácií.
52
Panel však v tomto ohľade zaujal rovnaké stanovisko ako
Amnesty International, ktorá označila argument Stáleho predstaviteľa za „
an extra-
ordinary attempt by UNMIK to deny its liability for violations of the very human rights
standards that it was created to uphold and respect
“.
53
Panel tak svoju správu uzatvára
pomerne pesimisticky, keď uvádza: „
The Panel notes that, despite the lengthy process of
issuing admissibility decisions, opinions, and recommendations, UNMIK remains basically
unaccountable for its human rights violations.
“
Záverom nemožno než potvrdiť hypotézu tejto kapitoly, že pre oblasť zodpovednosti
medzinárodných organizácií za porušenia ľudských práv obecne, a v kontexte výkonu
dočasnej správy územia špecificky, je charakteristický štrukturálny deficit normatívnej
úpravy, ale i inštitucionálneho zabezpečenia efektívnej implementácie už existujúceho
medzinárodnoprávneho rámca. Odstránenie tohto deficitu by sa malo nepochybne
stať súčasťou programovej agendy medzinárodného spoločenstva, keďže ignorova-
nie situácie môže mať za následok stratu, alebo aspoň výrazné oslabenie legitimity
fungovania medzinárodných organizácií, z ktorých mnohé už nielen výrazne prispeli
k ochrane ľudských práv, ale u ktorých ochrana ľudských práv patrí medzi ich hlavné
funkcie a úlohy – ako je to v prípade OSN.
52
Ibid.,
marg. 100.
53
Ibid.