SLP 07 (2014)

145 / 300

143
Obecne je možné konštatovať, že fungovanie Panelu, resp. efektivita z hľadiska za-
bezpečenia prístupu k spravodlivosti prostredníctvom neho, budili rozpaky. Príkladom
môže byť jeden z prípadov, ktorý si vyslúžil pomerne širokú pozornosť, a to prípad
Balaj a ostatní proti UNMIK.46 Kauza sa týkala neautorizovaného a neprimeraného
použitia sily policajnými jednotkami misie UNMIK dňa 10. februára 2007 počas
demonštrácie v Prištine, pričom dve osoby utrpeli smrteľné zranenie, dve utrpeli zá-
važné poranenia. V tomto prípade bolo Panelom nariadené verejné konanie na dňa
4. júna 2009, avšak Zvláštny predstaviteľ informoval o tom, že zástupcovania misie
UNMIK sa na pojednávanie nedostavia a že zvažuje prijať tzv. administrative directi-
on, ktorou by definoval charakter verejného pojednávania pred Panelom,47 v dôsledku
čoho sa Panel rozhodol pojednávanie odložiť na neurčito. Dôvodom postupu Stáleho
predstaviteľa bol názor, že sťažnosť bola neprijateľná – uvedenú kauzu totiž riešil tzv.
UNMIK Claims Review Board (súčasť UN Third Party Claims Process).
Na kauze Balaj je však možné demonštrovať i určitý pozitívny vývoj v činnosti
a efektivite Panelu. Pôvodné rozhodnutie o neprijateľnosti sťažnosti bolo znova pre-
skúmané po žiadosti sťažovateľov o obnovu konania.48 Proti obnove konania sa vyslovil
Zvláštny predstaviteľ, ktorý argumentoval okrem iného tým, že v rámci UN Third
Party Claims Process bolo sťažovateľom vyplatené odškodné, čím je celá vec uzavretá.
Panel však bol iného názoru a dal sťažovateľom za pravdu v tom, že formálne ospra-
vedlnenie, uznanie zodpovednosti Zvláštneho predstaviteľa a úhrada odškodného sú
nedostatočnou formou nápravy porušení ľudských práv sťažovateľov.49 Predovšetkým
finančnú kompenzáciu vnímal Panel len ako plnenie ex gratia a nie ako kompenzáciu
založenú na uznaní zodpovednosti za porušenia ľudských práv sťažovateľov.50 Okrem
toho vyplatená suma mala byť náhradou za stratu ekonomického charakteru (stratu
príjmu), avšak nebola vyplatená kompenzácia za psychické a morálne, či iné útrapy.
Panel tiež zdôraznil, že vyplatená suma nemôže byť považovaná za dostatočný spôsob
nápravy namietaných porušení čl. 2 a 3 EDĽP vo forme nedostatočného vyšetrenia
udalostí, ktoré k sťažnosti viedli.
V uvedenom prípade doposiaľ nie je jasný výsledok konania, avšak Panel sa svojim
rozhodnutím povoliť obnovu konania dokázal argumentačne i vo výsledku vymedziť
voči Zvláštnemu predstaviteľovi a jeho zásahom do svojej činnosti. Ako však zdôraznil
sám Panel vo svojej správe za rok 2013,51 problematickým aspektom naďalej ostáva
nedostatok vôle realizovať jeho odporúčania, predovšetkým v zmysle poskytovania
finančnej kompenzácie. Zvláštny predstaviteľ, resp. misia UNMIK sa v súčasnosti brá-
46 Balaj, Xheladini, Zenel Zeneli and Mustafa Nerjovaj v. UNMIK, Case No. 04/07, Decision on Adminisibility,
dostupné na:
47 KHRAP, Balaj a ostatní v. UNMIK, rozhodnutie o prijateľnosti zo dňa 31. marca 2010, marg. 23.
48 KHRAP, Balaj a ostatní v. UNMIK, rozhodnutie o obnove konania zo dňa 11. mája 2012, marg. 23.
49 Ibid., marg. 71.
50 Ibid.
51 The Human Rights Advisory Panel, Annual Report 2013, s. (i) a (ii), dostupný z: -