331 / 610
329
športového zväzu a štát zároveň na účely tejto reprezentácie poskytuje rôzne dotácie.
13
V neposlednom rade aj existencia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je
znak naznačujúci existenciu verejného záujmu v oblasti športu; ak by tomu tak nebolo
a športové zväzy by boli občianskymi združeniami pôsobiacimi v súkromnoprávnej
sfére, mohli by sme predpokladať existenciu ministerstva aj pre iné špecializované ob-
čianske združenia, hoci aj pre združenia záhradkárov.
Druhým pojmom je pojem
spravovať
, ktorý môžeme definovať ako činnosť ve-
denia, riadenia, príp. ako činnosť zabezpečovania.
14
Úlohy, ktoré majú jednotlivé
subjekty v rámci športového hnutia zabezpečovať sú vymedzené v zákone o športe.
Zaraďujeme sem napríklad úlohy uvedené v § 16, § 17 ods. 2 a ods. 3, § 25 ods. 4
a § 26 ods. 3 zákona o športe.
V nadväznosti na už uvedené môžeme nazrieť na verejnú správu aj cez jej funkčné
ponímanie. Definíciu nám potom ponúka napríklad učebnica M. Vrabka a autorské-
ho kolektívu Správne právo hmotné, všeobecná časť, ktorá uvádza
„Pri zhrnutí poznat-
kov o pojmoch verejný a správa môžeme vyvodiť
záver,
že
verejná správa vo funkčnom
poňatí je zabezpečovanie vecí, na ktorých má záujem celá spoločnosť.“
15
Jednotlivé úlohy
a činnosti s nimi spojené, ako i celospoločenský záujem a jeho existenciu sme uviedli,
respektíve dokázali vyššie.
Pre naše účely z toho vyplýva medzitýmny záver – ak uznáme, že tieto dva pojmy sa
nachádzajú a majú význam aj v oblasti športu, mali by sme potom športové organizácie
zaradiť do organizačnej štruktúry verejnej správy. Kam presne by však v rámci verejnej
správy mali šport a športové organizácie patriť?
Verejnú správu môžeme deliť na štátnu správu, samosprávu a ostatnú verejnú sprá-
vu. Samosprávu ďalej delíme na územnú samosprávu a záujmovú samosprávu. Ak by
sme teda chceli zaradiť športové organizácie do sústavy verejnej správy, najbližšie asi
budú mať práve k záujmovej samospráve. Nižšie v práci sa totiž pokúsime preukázať,
že športové organizácie nemožno zaradiť do sféry štátnej správy, ale ani do sféry ostat-
nej verejnej správy.
Štátnu správu vymedzujeme ako
„organizátorskú
činnosť,
ktorá je charakterizova-
ná svojou podzákonnou, nariaďovacou a výkonnou povahou, možnosťou determinovania
jej
činnosti
inštrukciami nadriadených orgánov a každodennou iniciatívnou operatívnou
aktivitou
štátnych
orgánov.“
16
Toto vymedzenie je vymedzením štátnej správy z dyna-
mického hľadiska. Z tohto pohľadu pritom platí, že samospráva, štátna správa a možno
povedať, že i ostatná verejná správa, sú si v dynamickom poňatí podobné. Rozdiel me-
dzi nimi zdôrazňuje najmä ich statické vymedzenie. Štátnu správu možno vykonávať
originálne alebo ako prenesený výkon štátnej správy. A práve tu nachádzame rozlíše-
13
Tamže, 81, 83 s.
14
Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012. 24
s. ISBN 978-80-89603-03-9
15
Tamže, 24 s.
16
Tamže, 110 s.