332 / 610
330
nie, kedy priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú iba orgány štátnej správy, ktoré
sú vždy i štátnym orgánom (s výnimkou verejných zborov, ktoré nemožno označiť za
štátny orgán – predstavujú istú organizačnú zložku štátneho aparátu). Nepriamymi
vykonávateľmi štátnej správy môžu byť i subjekty od štátu odlišné – sem potom zara-
ďujeme subjekty územnej a záujmovej samosprávy. Štátna správa je vykonávaná vždy
v mene a na účet štátu. Pritom však pre šport platí, že i keď nemožno vylúčiť štátny
záujem v športe, nemožno povedať, že by činnosti zverené do pôsobnosti športových
organizácií a športových národných zväzov boli vykonávané v mene štátu; spravidla sú
vykonávané v mene toho-ktorého národného športového zväzu, respektíve tej-ktorej
športovej organizácie.
17
Rovnako je to i pri definičnom znaku
„na
účet
štátu“
– tu
taktiež nemožno vylúčiť, že štát môže poskytnúť finančné zdroje na naplnenie niekto-
rých úloh, ale športové organizácie a národné športové zväzy majú zákonom o športe
priznanú právomoc a dokonca povinnosť vyberať od svojich členov ročné členské prís-
pevky na svoju činnosť (§ 9 ods. 1 zákona o športe).
18
Športové organizácie teda jed-
notlivé definičné znaky štátnej správy nenapĺňajú, a ich orgány nemôžu predstavovať
orgány štátnej správy – takým môže byť iba orgán, ktorého prevažná časť činností má
charakter štátnej správy.
Ostatnú verejnú správu predstavujú subjekty nekorporatívneho charakteru. To
predstavuje zásadný rozdiel medzi samosprávou – predstavovanou subjektmi korpora-
tívneho charakteru a ostatnou verejnou správou. Verejnoprávnu korporáciu ako sub-
jekt samosprávy, vymedzuje P. Prúcha vo svojej knihe Správní právo, obecná část na-
sledovne: „
Veřejnoprávní korporace je zpravidla samosprávnou institucí představovanou
společenstvím osob, spojených cíli při realizaci veřejných zájmú, jež je státem aprobována
a jíž je přiznána příslušná právní subjektivita. Subjektivita veřejnoprávních korporací
zahrnuje jak subjektivitu ve sféře veřejného práva, tak subjektivitu ve sféře soukromého
práva.“
19
Naproti tomu subjektom ostatnej verejnej správy je spravidla druh právnic-
kej osoby (aj fyzickým osobám možno priznať verejno-mocenské oprávnenia v rámci
verejnej správy), ktorá je založená na nečlenskom princípe, a teda je pre ňu dôležitejší
skôr vecný než personálny substrát. Medzi ostatnú verejnú správu zaraďujeme verej-
noprávne inštitúcie, verejnoprávne ustanovizne, právnické osoby súkromného práva
a fyzické osoby.
Na základe vyššie uvedeného vymedzenia pojmov štátna správa a ostatná verejná
správa, máme za to, že športové organizácie a športové národné zväzy majú najbližšie
k sfére záujmovej samosprávy.
Medzi základné znaky záujmovej samosprávy zaraďujeme:
zákonný
základ jej zria-
denia,
právny
základ (subjekt záujmovej samosprávy má vždy právnu subjektivitu
17
Samozrejme i tu nachádzame výnimky, napríklad už spomenutá reprezentácia.
18
Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012.
109-114 s. ISBN 978-80-89603-03-9
19
Prúcha, P.: Správní právo. Obecná část. 8. Vydání Brno: Nakladatelství Doplněk, 2012. 58 s. ISBN 978-
80-7239-281-0