335 / 610
333
zaradiť do verejnoprávnej sféry, teda ani do sféry verejnej správy.
28
Na tomto mieste mož-
no zhrnúť argumenty právnych teoretikov zastávajúcich tento názor nasledovne.
Jedným zo základných argumentov je, že národné športové zväzy ani športové or-
ganizácie nie sú zriaďované zákonom, ale vznikajú z iniciatívy občanov ako občianske
združenia a nemožno s určitosťou povedať, ako by sa k nim štát postavil, keby neboli
zriaďované z iniciatívy ľudí. Ďalším argumentom je skutočnosť, že šport možno vyko-
návať i bez registrácie, respektíve začlenenia sa do organizačnej štruktúry športovej or-
ganizácie alebo športového národného zväzu; v takom prípade hovoríme o športovcovi
neorganizovanom, o ktorom sa zmieňuje aj zákon o športe. Ďalej i spomínaný cha-
rakter vnútorných predpisov, teda najmä ich záväznosť a jej vznik je sporný; nemož-
no totiž jednoznačne tvrdiť, že by svoju záväznosť opierali o správnoprávny charakter
postavenia orgánu verejnej správy. V neposlednom rade sú to už naznačené obavy
z veľkého nápadu návrhov na preskúmanie v rámci správneho súdnictva.
Napriek uvedenému, niektoré súdy sa v najnovších rozhodnutiach výnimočne dom-
nievajú, že v prípade športovej organizácie ide o orgán verejnej správy. Zaujímavým
je v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 1. 2015, sp. zn.
5S/45/2013, kde žalovaným je Slovenský futbalový zväz. Nejde síce o rozhodnutie
vo veci samej, ale súd tu konštatuje, že
„je nesporné,
že
žalovaný
je orgánom záujmovej
samosprávy.“
29
Uvádza tak bez toho, aby toto tvrdenie argumentačne podporil, čo je
prinajmenšom zvláštne, pretože, ako to vyplýva i z vyššie uvedeného, dnešná teória za-
stáva názor, že športové národné zväzy nemožno subsumovať pod kategóriu záujmovej
samosprávy, respektíve ani inej zložky verejnej správy.
2. Spravodlivý proces v športe?
Ak by sme teoreticky zaradili šport do organizačnej štruktúry verejnej správy, mohli
by sme aj disciplinárne orgány jednotlivých národných športových zväzov subsumovať
pod definíciu správneho orgánu. So statusom disciplinárnych orgánov športových ná-
rodných zväzov a ich orgánov pritom úzko súvisí otázka aplikovateľnosti Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predovšetkým článku 6 tohto
dohovoru. V čl. 6 dohovoru je totiž garantované právo na spravodlivý proces osôb
v konaniach, kde verejná moc rozhoduje o ich občianskych právach, záväzkoch, alebo
o akomkoľvek trestnom čine.
Rozširujúcim výkladom formulácie
„rozhodovanie o občianskych právach alebo záväz-
koch“
, možno tento článok aplikovať aj na spory, kde občianske právo nie je priamo
predmetom sporu, ale bude jeho výsledkom ovplyvnené. Judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva nasvedčuje, že aplikovateľnosť čl. 6 závisí najmä od toho do akej
miery sú tieto občianske práva rozhodnutím zasiahnuté. Môžeme teda hovoriť, že čl. 6
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aplikovateľný
28
Pitek, L: Stáva sa športové právo samostatným právnym odvetvím? In: Magister Officiorum. 2015, roč.
V. č. 3/2015, 46-47 s.
29
Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2015, sp. zn. 5S/ 45/2013