333 / 610
331
a taktiež má moc vlastnými predpismi ovplyvňovať správanie svojich členov),
ekono-
mický
základ (subjekty záujmovej samosprávy majú svoj vlastný majetok, s ktorým
hospodária) a v neposlednom rade
personálny
základ (personálny substrát, ktorý je
subjektu záujmovej samosprávy v istých veciach podriadený, a nad ktorým subjekty
záujmovej samosprávy vykonávajú svoju moc).
20
Zákonný
základ zriadenia by teoreticky mohol byť daný zákonom o športe, ktorý
vo viacerých paragrafoch vymedzuje jednotlivé subjekty v rámci organizačnej štruk-
túry športu, respektíve podáva ich definíciu.
21
Je však otázne, či by štát sám zriadil,
alebo sám vykonával úlohy týmto subjektom v zákone o športe zverené, ak by takéto
subjekty nevznikli. Otáznym tiež ostáva či by tak štát robil prostredníctvom orgánom
verejnej správy, konkrétne napríklad prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, vý-
skumu a športu Slovenskej republiky – vtedy by sme mohli uvažovať o zaradení športu
do oblasti štátnej správy, alebo by tieto subjekty zriaďoval priamo zákonom – a teda by
sme mohli šport zaradiť do záujmovej samosprávy. Podľa formulácie zákona o športe
sa však naopak javí, že žiadne športové organizácie nie sú vytvárané priamo zo zákona.
Tým sa vylučuje prvý zo základných znakov záujmovej samosprávy – zákonný základ.
Právny
základ jednotlivých spravujúcich subjektov v rámci športu je daný v zákone
o športe, konkrétne v § 8 ods. 1 kde sa píše:
„Športovou organizáciou je právnická oso-
ba…“
22
Právna subjektivita však nie je jediným prvkom, ktorý tento definičný znak
obsahuje; je to aj moc vlastnými predpismi ovplyvňovať správanie svojich členov – to-
tiž ak by takúto moc športové organizácie nemali, ani disciplinárne konanie, ktorému
sa v tejto práci budeme bližšie venovať, by nemalo právny podklad z moci zákona, ale
iba ako súkromnoprávne dojednanie.
23
Ekonomický
základ športových organizácií je vyjadrený v možnosti byť prijíma-
teľom verejných prostriedkov, ako aj v oprávnení (a povinnosti) vyberať od svojich
členov členský príspevok.
20
Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012.
180-181 s. ISBN 978-80-89603-03-9
21
Zákon síce pomenované subjekty nevytvára, dáva však možnosť zriadenia na základe zákona, a v prípade
zriadenia týmto subjektom ukladá práva a povinnosti – v zákone o športe je tak najmä v § 5 ods. 3, §
16, § 17, § 18. Zákon o športe síce výslovne predpokladá existenciu Slovenského Olympijského výboru
v § 24 a § 25 – ten je však tiež založený ako občianske združenie a nie je vytvorený týmto ani iným
osobitným zákonom.
22
Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23
Záväznosť vnútorných predpisov je však sporná. Otázne je či záväznosť vnútorných predpisov športo-
vých zväzov a organizácii je založená na zmluvnom základe (tento názor zastáva napríklad doc. Tomáš
Gábriš vo svojom diele Gábriš, T.: Zmluvné záväzky a základné práva športovcov. 1. vydanie. Prešov:
Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 35-42 s. ISBN 978-80-7165-849-8), alebo na druhej strane ich
možno označiť za interné normatívne akty, záväzných nie na základe zmluvnom, ale na základe záko-
nom uloženej právomoci športovým organizáciám a najmä národným športovým zväzom, vydávať tieto
interné normatívne akty a zaväzovať nimi svojich členov. Dokonca pri predpisoch Slovenskej advo-
kátskej komory časť teoretikov hovorí o ich všeobecnej záväznosti (Vrabko, M. a kol.: Správne právo
hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012. 180 s. ISBN 978-80-89603-03-9).