336 / 610
334
na konanie správnych orgánov, do tej miery do akej sú jednotlivé občianske práva
jednotlivcov rozhodnutiami zasiahnuté.
30
Pritom je veľmi významnou práve otázka, či orgány športových zväzov, osobitne
disciplinárne orgány, predstavujú rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch
v zmysle tohto dohovoru, t.j. či ide o rozhodovanie orgánov verejnej správy. Ako sme
vyššie poukázali odpoveď na túto otázku sa v súčasnej teórii aj praxi rôzni.
Aj keby však v prípade orgánov športových zväzov nešlo o orgány verejnej sprá-
vy, respektíve správne orgány, možno sa domnievať, že zásady spravodlivého procesu
by sa mali na disciplinárne konania vzťahovať, a to už len z titulu dobrých mravov
v Občianskom zákonníku, či poctivého obchodného styku v Obchodnom zákonníku
(konkrétne sú to ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
„Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.“
31
a § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
„Výkon práva, ktorý
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“
32
). Pre
naše závery o nutnosti dodržiavania princípu spravodlivého procesu teda v konečnom
dôsledku nemusí mať právny charakter športových organizácií a ich disciplinárnych
orgánov priamy vplyv.
33
Na tomto mieste je však prvorado dôležité podotknúť, že aj samotný zákon o športe
kladie dôraz na spravodlivý proces v § 52 ods. 3, kde uvádza že „
Orgány na riešenie spo-
rov vykonávajú pôsobnosť podľa odseku 2 v súlade s pravidlami súťaže, predpismi
športovej
organizácie, ku ktorej má príslušnosť, medzinárodnými
športovými
pravidlami, predpismi
a rozhodnutiami pri dodržiavaní zásad spravodlivého procesu.“
34
Už táto samotná zákon-
ná úprava je teda právnym základom aplikácie princípov spravodlivého procesu, ktoré
zrejme treba vykladať v zmysle spravodlivého procesu podľa Ústavy SR a podľa čl. 6
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, pokiaľ zákon neustanovuje inak (ako
to robí napr. vo vzťahu k odôvodňovaniu, na čo poukážeme nižšie).
35
30
Z judikatúry ESĽP vyplýva, že pojmom občianske práva, ktorý sa vo formulácií čl. 6 Európskeho doho-
voru o ochrane ľudských práv nachádza, sa myslia najmä práva majetkové, konanie v licenčných veciach,
konanie v oblasti nemocenského a sociálneho poistenia, Bližšie: Košičiarová, S: Správne právo procesné.
Všeobecná časť. 1. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2015. 20-21 s., ISBN 978-80-8173-006-1
31
Zákon č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník
32
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
33
Števček, M. a Gábriš, T.: Riešenie právnych sporov v športe de lege ferenda. .2015. Dostupné na: http://
www.epi.sk/odborny-clanok/riesenie-pravnych-sporov-v-sporte-de-lege-ferenda.htm34
Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
35
K možnosti aplikácií čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv sa prikláňa i P. Hamerník vo svojej knihe
Sportovní právo s mezinárodním prvkem, kde uvádza:
„Článek 6 by se mohl aplikovat při disciplinárních
řízeních,
kde sportovci hrozí určitý trest.“
Bližšie: Hamerník, P.: Sportovní právo s mezinárodním prv-
kem. 1. vydání. Praha: Nakladatelství Auditorium, 2007. 64 s. ISBN 978-80-903786-1-2