SLP 07 (2014)

137

Je teda zrejmé, že ľudskoprávna normativita je (a bola) relevantná v kontexte pôso-

benia misie UNMIK. Zároveň nemožno poprieť, že štruktúra misia, a predovšetkým

koncentrácia moci v rukách Zvláštneho predstaviteľa, vytvorili

per se

veľký potenciál

pre zneužitie a umožňovali tak (už asbtraktne) porušovanie ľudských práv, proti kto-

rým neexistovala právna ochrana, keďže i súdnictvo podliehalo rozhodovacej právo-

moci Zvláštneho predstaviteľa a nespĺňalo tak jednu zo základných podmienok posky-

tovania efektívnej právnej ochrany obetiam porušení ľudských práv, a to nezávislosti

súdnej moci na ostatných zložkách štátu. Môžeme tak konštatovať, že pre UNMIK bol

už od počiatku charakteristický mimoriadny potenciál pre porušovanie ľudských práv,

a to prakticky bez možnosti sa efektívne proti takýmto porušeniam brániť.

Prax bohužiaľ tieto obavy potvrdila, keď i napriek neodškriepiteľnej snahe a úspe-

chom, ktoré sa misii OSN pri napĺňaní vyššie uvedených cieľov podarilo dosiahnuť,

sa výkon správy Kosova UNMIK pomerne rýchlo stal terčom intenzívnej kritiky.

Dôvodom bol predovšetkým fakt, že kým z hľadiska kompetencií UNMIK fungo-

val (po právnej i politickej stránke) ako surogát štátu,

nezodpovedala jeho vnútorná

štruktúra, predovšetkým s ohľadom na tradičnú deľbu moci, ako aj existenciu kon-

trolných a vyvažovacích mechanizmov, charakteristikám ústavných systémov demok-

ratických štátov. Tento fakt sa javil od počiatku ako mimoriadne problematický práve

s ohľadom na brizantnosť situácie, ktorá v praxi postavila na jednu stranu misky váh

otázky bezpečnosti a (znovu)nastolenia poriadku a práva, a na druhú stranu dodržia-

vanie individuálnych ľudských práv a slobôd.

UNMIK sa stal terčom kritiky nielen kvôli porušovaniu práv, ktorých mal byť ga-

rantom a ochrancom, ale i kvôli neexistencii mechanizmov, ktoré by umožnili

tieto porušenia vyplývajúce z operatívnych a inštitucionálnych aktivít misie OSN pre-

skúmať a napraviť. Kritika pomerne precízne poukazovala na problém, ktorý nastáva

v situácii vymykajúcej sa typickému rozsahu funkcií, ktoré medzinárodné organizácie

plnia. Tým je neexistencia príslušných mechanizmov, prostredníctvom ktorých by bola

zabezpečená realizácia zodpovednosti v prípadoch porušenia ľudských práv. V prípa-

de UNMIK boli možnosti obetí domôcť sa svojich práv veľmi obmedzené. Nielenže

neexistoval procesný postup a ani inštitucionálny mechanizmus, ktorý by umožňoval

prezkum postupu Zvláštneho predstaviteľa či ním vydávaných právnych aktov, ale na-

vyše personál UNMIK (i KFOR) požíval na území Kosova imunitu pred lokálnymi

Pozri napríklad: MÉGRET, F., HOFFMANN, F.: The UN as a Human Rights Violator? Some Reflections

on the United Nations Changing Human Rights Responsibilities. In:

Human Rights Quarterly

. 2003,

č. 25, s. 314-342; EVERLY, R.: Reviewing Governmental Acts of the United Nations in Kosovo. In:

German Law Journal

. 2007, roč. 8, č. 1, s. 21-38. Dostupné z:

http://germanlawjournal.com/pdfs/

Vol08No01/PDF_Vol_08_No_01_21-38_SI_Everly.pdf.

Ombudsperson Institution in Kosovo, Special Report No. 1, Certain Aspects of UNMIK Regulation No.

2001/18 on the Establishment of a Detention Review Commission for Extra Judicial Detentions Based

on Executive Orders, 12. septembra 2001, dostupné z:

http://www.ombudspersonkosovo.org/repository/

docs/E4010912a_633702.pdf.